Je pondelok, šesť hodín večer. V rezervačných knihách reštaurácií je to ten najnevďačnejší čas – začiatok týždňa, keď sa väčšina podnikov ešte len prebúdza z víkendu. Za oknami sa znáša ťažký mokrý sneh a meteorológovia varujú pred poľadovicou, ktorá môže premeniť pražské ulice na klzisko. Ideálny večer na to zostať doma v teple.
Napriek tomu, keď otvoríte dvere El Camino tapas na Vinohradoch, narazíte na realitu, ktorá je snom každého reštauratéra: je plno do posledného miesta.
Tlmené svetlo, štrnganie pohárov s cavou a vôňa, ktorá vás prenesie o dvetisíc kilometrov na juhozápad. El Camino tapas je výsledok túžby Davida Böhma priniesť do Prahy španielsku pohostinnosť.
Slovo “tapas” má v českom kontexte niekedy nešťastnú konotáciu – misky s olivami a obschnutým syrom k vínu.
Tunajší koncept sa blíži skôr tomu, čo v Španielsku nazývajú alta cocina v malom formáte. Nejde o “zobanie”, ale o plnohodnotný degustačný zážitok.
Už pri ceste okolo baru nemožno prehliadnuť celé stehno Jamón Ibérico. Nejde o hocijakú šunku, ale o kategóriu Cebo de Campo – druhú najvyššiu úroveň iberskej šunky pochádzajúcu z ošípaných s voľným výbehom a prirodzeným pohybom, ktoré sú čiastočne prikrmované obilím.
Keď nám na stôl pristane mini degustačná porcia, vidíme okamžite mramorovanú štruktúru, tuk sa topí už pri izbovej teplote. Chuť je oriešková, intenzívna a dlhá.
A zatiaľ čo dojedáme posledný plátok, prichádza čas na hlavné rozhodnutie večera. El Camino ponúka špecifický systém, ako si tunajšiu kuchyňu užiť naplno – formou tzv. zdieľaného menu. Nenechajte sa však zmiasť názvom. V El Camino si (väčšinou) neberiete jedlo z jedného taniera uprostred stola.
Tunajšie poňatie je komfortnejšie. “Zdieľanie” tu znamená spoločné stolovanie – všetci pri stole ochutnávajú rovnaké pokrmy v rovnakom čase, ale každý hosť dostáva svoju vlastnú, precízne naservírovanú misku či tanier.
Je to ideálny kompromis: zdieľate tému a konverzáciu nad rovnakým jedlom, ale užívate si komfort vlastného priestoru a porcie. Na výber sú tri varianty: štvor-, päť- a šesťchodová degustácia s dezertom na záver.
El Camino znamená v španielčine cesta. My sa na tej našej, gastronomickej, nechávame viesť odporúčaním personálu. Po divokom lososovi skvele skombinovanom s cidrom a jedným z najtradičnejších španielskych jedál, ktoré ale väčšina sveta nepozná, migas, prichádzame cez krémovú rybaciu a kôrovcovú polievku k mušliam svätého Jakuba.
Práve pri nich konverzácia prvýkrát úplne utícha, aby uvoľnila miesto čistému gastronomickému nadšeniu.
Svätojakubské mušle sú ošemetná surovina, stačí sekunda navyše a sú gumové. Tieto sú pripravené dokonale, na povrchu skaramelizované, ale vnútri neprepečené. Kombinácia s kučeravým kelom, omáčkou pil pil z rias a paprikovou marmeládou je úžasná.
A potom je tu chobotnica “a la moruno”. Odkaz na maurské vplyvy v španielskej kuchyni je zrejmý. Chuť rímskej rasce sa mieša s dymovou chuťou údeného baklažánu. Tabbouleh ofarbený sépiovým atramentom jedlo príjemne vyvažuje svojou zemitosťou. Chobotnica je mäkká ako maslo, napriek tomu si zachováva svoju štruktúru.
Po výraznom karfiole s hľuzovkou sa dostávame k hlavným mäsovým chodom večera.
Kačacia butifarra je variáciou na katalánsku klobásu. Tu je servírovaná s bielymi fazuľami a silnou kačacou omáčkou. Je to comfort food v tej najluxusnejšej podobe. Fazuľa je maslová, klobása šťavnatá a omáčka taká silná, že by sme ju chceli vytrieť chlebom do poslednej kvapky.
Finále mäsovej časti nášho menu patrí bravčovému Ibérico. Mäso z čiernych ošípaných je známe svojou kvalitou, v El Camino ho dopĺňajú o patatas revolcanas (roztlačené zemiaky s paprikou) a – pre mnohých prekvapivo – o chips z bravčových ušiek.
Dezert si v El Camino môže každý pri stole zvoliť zvlášť. Torrijas je španielska verzia francúzskeho toastu, ale oveľa bohatšia. Tu je nasiaknutá mliekom a korením, opečená do zlata a podávaná so zmrzlinou zo slaného karamelu a kvapkou sherry Oloroso. Je to dezert, ktorý zmizne z taniera skôr, než poviete “tinto de verano“.
Banánový chlebíček s rumom a údeným medem povyšuje známu domácu klasiku na zaujímavejší dezert bez toho, aby pôsobil prekombinovane.
Na webe El Camina by ste márne hľadali kolónku “vínne párovanie”, a napriek tomu ju tu môžete zažiť – v absolútnej personalizácii.
Welcome drink nemôže byť v španielskej reštaurácii nič iné ako cava; Jazz Nature z vinárstva Castell Sant Antoni je malou poctou jazzovej harmónii. Rodina Canalsovcov nechala toto víno zrieť na kaloch 24 mesiacov. Zmes odrôd xarel·lo, macabeu a parellada v pohári otvára tóny zeleného jablka, broskýň a bielych kvetov. Je to živá, elegantná cava s dokonale vyváženou kyselinkou.
Ja som plánoval zostať celý večer bez alkoholu a len “ochutnávať” vína od môjho sprievodu. Bol som zmierený s karafou vody; keď som to personálu oznámil, prišlo len malé sprisahanecké žmurknutie a na stole pristál Copenhagen Sparkling Tea Blå. Niečo, čo by som tu absolútne nečakal. V ten okamih som bol “ja ich” a “oni boli moji”.
Tento dánsky perlivý čaj je krásnou ukážkou toho, že absencia alkoholu neznamená absenciu chuti či komplexity. Blå (“modrý”) čaj je postavený na tónoch jazmínu a harmančeka, ktoré podčiarkuje hĺbka zelených čajov a jemná trieslovina darjeelingu v závere.
Štvorchodové menu plus dezert vyjde v El Camino na 1 450 Kč (58 EUR), päť chodov a dezert stojí 1 650 Kč (66 EUR), šesť chodov a dezert potom 1 850 Kč (74 EUR).
V gastronomickom sprievodcovi Gault&Millau pre rok 2025 získala reštaurácia El Camino vysoké hodnotenie 14 bodov z dvadsiatich možných (dve čiapky), v sprievodcovi Michelin pre rok 2026 bude pravdepodobne chýbať, čo je veľká škoda. Ocenenie by si zaslúžila nielen za ukážkovú pohostinnosť.
Dobrú chuť!
Web reštaurácie: elcaminotapas.cz
🇨🇿 So šípkovou alebo so zelím? České jedlá poznáte a chcete spoznať tie svetové? Prihláste sa do môjho newsletteru a ja vám zadarmo pošlem všetko, čo potrebujete vedieť napríklad o portugalskej kuchyni.
