Basbousa (بسبوسة), niekedy tiež nazývaná namoura, revani alebo v Tunisku harissa (pozor na tuniskú paprikovú pastu rovnakého názvu), je tradičný arabský múčnik, ktorý je veľmi populárny v oblasti Blízkeho východu, severnej Afriky a vo východnom Stredomorí. Ide o šťavnatý, sladký koláč zo semoliny alebo krupice, nasiaknutý sirupom, často podávaný s kokosom alebo orechmi.
Slovo “basbousa” pochádza z arabského výrazu “basa”, čo znamená “miešať” alebo “tlačiť”, čo odkazuje na spôsob prípravy cesta.
Základom koláča je cesto z hrubej pšeničnej krupice alebo semoliny. Po upečení sa koláč poleje sladkým cukrovým sirupom. Vďaka tomu je basbousa vo vnútri krásne šťavnatá. Semolina je pre prípravu absolútne kľúčová, pretože dodáva koláču jeho charakteristickú štruktúru, chuť aj vôňu. Vďaka hrubšej štruktúre semoliny má koláč špecifickú zrnitú, jemne chrumkavú textúru, ktorá krásne kontrastuje so šťavnatosťou koláča nasiaknutého sirupom. Dezert je tiež pomerne jednoduchý na prípravu, nevyžaduje žiadne zložité suroviny ani postup.
Basbousa je obľúbenou sladkosťou pri rôznych oslavách a sviatkoch. V arabskom svete sa často pripravuje počas pôstneho mesiaca ramadánu, keď sa konzumuje po zotmení na prerušenie celodenného pôstu. V Egypte, Libanone či Palestíne je bežným zákuskom na svadbách, kde sa niekedy podáva zdobená mandľami. V Turecku sa pečie na Eid al-Fitr (sviatok prerušenia pôstu), v Grécku zase na Veľkú noc.
Hoci je základný recept na koláč basbousa v rôznych regiónoch podobný, rozhodne neexistuje len jedna “správna” verzia tohto obľúbeného múčnika. Naopak, basbousa sa môže pochváliť širokou škálou variantov a miestnych úprav. Niekde sa do cesta pridáva kokos, inde zase orechy či sušené mlieko. Grécka verzia sa spolieha na pomarančovú kôru a škoricu, zatiaľ čo turecká sa necháva nasiaknuť redším, menej sladkým sirupom s ružovou vodou.
Dobrú chuť!
