Michelinské reštaurácie
Michelinský sprievodca je najslávnejší gastronomický rebríček sveta - a vydáva ho výrobca pneumatík. Červená knižka, ktorá vznikla v roku 1900 ako reklamná príručka pre hŕstku francúzskych motoristov, dnes rozhoduje o osudoch reštaurácií od Paríža po Tokio. Michelinská hviezda je najvyššia méta, akú môže kuchár dosiahnuť - dokáže podniku zvýšiť tržby o desiatky percent a rovnako spoľahlivo priviesť šéfkuchára na pokraj zrútenia.
Do Michelina sa pozerám pred každou cestou - a väčšinou aj tak skončím v podniku so značkou Bib Gourmand. Najem sa v ňom skvele a nezaplatím pritom účet ako v reštaurácii s hviezdou, varí sa tam bližšie tomu, čo miestni naozaj jedia, a stôl zoženiem aj pri nabitom itinerári. Hviezdam sa však nevyhýbam: v michelinských podnikoch som jedol po celej Európe a niekoľko večerí z nich patrí k vrcholom mojich ciest. Ako celý systém funguje, prečo kuchári tak túžia po hviezdach a čím si pri tom prešli Bernard Loiseau alebo Sébastien Bras?
Ako výrobca pneumatík začal rozdávať hviezdy
V roku 1900 jazdilo po Francúzsku asi 2 500 automobilov. Bratia André a Édouard Michelinovci, majitelia továrne na pneumatiky, vydali pri príležitosti Svetovej výstavy v Paríži príručku, ktorá mala motoristom uľahčiť cestovanie: mapy miest, zoznamy hotelov, opravovní a miest, kde natankovať. Prvých 35 000 výtlačkov rozdávali zadarmo pri kúpe pneumatík - kto viac jazdí, ten rýchlejšie zoderie gumy. Gastronomický rebríček vtedy v knižke ešte nebol.
Zlom prišiel v roku 1920. Firemná legenda hovorí, že André Michelin videl v dielni predajcu, ako stoh sprievodcov podopiera nohu pracovného stola a usúdil, že "človek si váži len to, za čo zaplatí". Či sa to stalo, alebo nie, sprievodca sa začal predávať za 7 frankov - a spolu so spoplatnením z neho zmizla platená reklama. Práve tu sa z reklamného letáka stal nezávislý rebríček.
Hviezdy prichádzali postupne: prvá v roku 1926, trojstupňová škála v roku 1931 a v roku 1933 vznikla profesia anonymného inšpektora. Definície hviezd platia od roku 1936 dodnes bez zmeny. Za hranice sa sprievodca vybral skoro - Belgicko 1904, Alžírsko a Tunisko 1907 - no na iný kontinent sa odvážil až o storočie neskôr: New York v roku 2005 (tri hviezdy hneď napoprvýkrát získali Jean Georges, Le Bernardin a Per Se) a Tokio v roku 2007, ktoré sa hneď v prvom vydaní stalo mestom s najväčším počtom hviezd na svete. Do Česka dorazila prvá hviezda v roku 2008: pre pražské Allegro ju získal Andrea Accordi a bola to vôbec prvá hviezda v postkomunistickej Európe.
Moja obľúbená kapitola z dejín sprievodcu je vojnová. Posledné predvojnové vydanie z roku 1939 obsahovalo vyše 500 podrobných plánov francúzskych miest, a tak si ho americké velenie dalo v roku 1944 pretlačiť pre dôstojníkov smerujúcich do Normandie - dopravné značenie na oslobodzovanom území nemuselo existovať, plány zo sprievodcu áno. Verzia nazývaná "L'Américain" vyšla kvôli maskovaniu v pieskovej farbe namiesto červenej. Michelin k tomu spojencom dodal vyše 380 000 máp a k 80. výročiu vylodenia vytlačil tisíc faksimile pre veteránske spolky.
Hviezda, Bib a tanier: čo ktoré ocenenie znamená
Oficiálna definícia dnes znie takto: jedna hviezda je kvalitná kuchyňa, ktorá "stojí za zastávku" (vaut l'étape), dve hviezdy vynikajúca kuchyňa, ktorá "stojí za zachádzku" (vaut le détour), a tri hviezdy výnimočná kuchyňa, ktorá "stojí za samostatnú cestu" (vaut le voyage). Hviezdy hodnotia výlučne jedlo na tanieri - interiér, obsluha ani cena do nich nevstupujú.
Druhý často prehliadaný detail: hviezda patrí reštaurácii, nie kuchárovi. Michelin to hovorí doslova - "Il n'y a pas de chef étoilé Michelin", žiadny šéfkuchár s michelinskou hviezdou neexistuje, len podnik s hviezdou. Keď šéfkuchár odíde, reštaurácia o hviezdu automaticky nepríde; keď si otvorí nový podnik, začína od nuly.
A potom je tu Bib Gourmand, moja najobľúbenejšia značka. V sprievodcovi sa objavila v roku 1997 (nahradila písmeno "R" pre odporúčané podniky, používané od roku 1955) a meno nesie podľa Bibenduma, michelinského panáčika. Bib označuje podniky, kde sa dá výnimočne dobre najesť za rozumné peniaze - a okolo neho koluje omyl, na ktorom sa zhodne polovica turistov: že je to niečo ako polovičná hviezda. Nie je. Je to samostatná disciplína, ako som písal pri lyonskom bistre Le Tiroir. Lyonské bistrá sú vôbec najlepšou školou Bibov: La Table 101 si u mňa značku "obhájila do posledného sústa". A v Toulouse píše bistro L'Air de Famille menu kriedou na tabuľu podľa ranného nákupu.
Okrem toho Michelin udeľuje výročné ceny za obsluhu, someliérstvo alebo pre mladých šéfkuchárov.
Podstatné je aj to, čo sa urobiť nedá: o zaradenie do sprievodcu sa nedá požiadať - a nedá sa ani odmietnuť. Rozhoduje vždy sprievodca, nikdy podnik. K čomu to vedie, ukážu kontroverzie nižšie.
Inšpektori: najutajenejší jedáci sveta
Inšpektori sú stálymi zamestnancami Michelinu a pracujú inkognito: vystupujú ako bežní hostia a účty si platia sami - anonymita je zákon. Jeden inšpektor ročne zje vyše 250 testovacích jedál, absolvuje stovky návštev a spíše vyše tisíc správ. Do toho istého regiónu sa vracia zhruba po siedmich rokoch, aby ho personál nespoznal.
Dostať sa k tejto práci je paradoxne ťažšie ako získať hviezdu. Michelin pozíciu nikde neinzeruje, a napriek tomu dostáva okolo 8 000 prihlášok ročne; vyžaduje zhruba desaťročnú prax v gastronómii alebo hotelierstve a nováčika dva až tri roky zaškoľuje - kým smie hodnotiť sám, ochutná pod dohľadom okolo tisíc jedál. Svoju profesiu smie inšpektor prezradiť len vlastnej rodine. V reštaurácii vytiahne služobný preukaz nanajvýš na konci návštevy, po zaplatení účtu.
Hodnotí sa podľa piatich kritérií, rovnakých po celom svete: kvalita surovín, zvládnutie kuchárskych techník, harmónia chutí, osobnosť šéfkuchára premietnutá do jeho kuchyne a stálosť v čase aj v rámci celého menu. Kvôli poslednému bodu sa ocenené podniky kontrolujú opakovane a neohlásene, zvyčajne dva- až trikrát ročne.
Ako to vyzerá zvnútra, poodhalil v roku 2004 prepustený inšpektor Pascal Rémy v knihe "L'inspecteur se met à table" (Inšpektor si sadá k stolu): tvrdil okrem iného, že na celé Francúzsko vtedy pripadalo len päť inšpektorov na plný úväzok a časť reštaurácií s tromi hviezdami bola "nedotknuteľná". Michelin oponoval, že jeho európsky tím má 70 ľudí a na francúzskom vydaní ich pracuje 21. Obe čísla môžu byť svojím spôsobom pravdivé - a práve táto nepriehľadnosť je daňou za kult anonymity.
Môj pohľad? Napísal som ho v komentári k výsledkom českého sprievodcu: michelinskí inšpektori sú len ľudia. Gastronómia je svojím spôsobom umenie a umenie sa vníma subjektívne - čo jedného inšpektora nadchne, druhého nechá chladným. Čítať hviezdy ako neomylný verdikt je nedorozumenie.
Prečo kuchári tak túžia po hviezde
Traduje sa výrok Joëla Robuchona, že prvá hviezda prinesie reštaurácii zhruba o 20 % obchodu navyše, druhá o 40 % a tri hviezdy obrat zdvojnásobia. Presné čísla sa od štúdie k štúdii líšia, smer však sedí: recenzovaný výskum uvádza, že získanie hviezdy môže zvýšiť zisk podniku až o polovicu - a jej strata ho o rovnaký diel zraziť. Extrémom je dublinský šéfkuchár Kevin Thornton: po strate hviezdy mu zisk klesol o 76 percent a reštauráciu v októbri 2016 zatvoril.
Druhou menou je prestíž. "Michelinský šéfkuchár" je titul, ktorý otvára dvere - ukazuje to kariéra Jana Knedlu z Papilia, ktorá viedla cez michelinské kuchyne od pražského Allegra cez londýnsky L'Atelier Joëla Robuchona po hongkonský Amber. A hviezda je aj signálom navonok: dve hviezdy v reči sprievodcu znamenajú "stojí za zachádzku" - pre foodies z celého sveta sa také miesto stáva destináciou, ktorú musia navštíviť, nie len môžu.
Lenže hviezda vie byť aj pasca. Po jej získaní rastie nájomné, personál chce vyššie mzdy a dodávatelia zdražejú - a tieto náklady po prípadnej strate hviezdy nezmiznú. Akademici hovoria o "dvojsečných hviezdach": ocenenie zvyšuje šance na úspech aj citlivosť na každú chybu. Najkrajší paradox z výskumu: hostia reštaurácií, ktoré o hviezdu prišli, bývajú v priemere spokojnejší - prestali totiž čakať zázrak. Sám Michelin tlak nepriamo priznal: od roku 2023 oznamuje kuchárom stratu hviezdy osobne a vopred, výslovne kvôli ochrane ich duševného zdravia.
Snahu o druhú hviezdu som videl zblízka v pražskom Fielde na jeseň 2025: Radek Kašpárek presunul dokončovanie takmer všetkých jedál k stolu hosťa, pretože inšpektor nehodnotí len chuť, ale aj emóciu a príbeh. Field nepredáva jedlo - predáva vstupenku na trojhodinové predstavenie v prvom rade. Je to riskantná hra, každá chyba je na očiach. A práve táto dramaturgia oddeľuje jednu hviezdu od dvoch.
Keď hviezdy pália: kontroverzie
Najtemnejšia kapitola sa odohrala vo februári 2003. Bernard Loiseau, šéfkuchár trojhviezdičkovej reštaurácie La Côte d'Or v burgundskom Saulieu, sa v 52 rokoch zastrelil. V pamäti gastronómie zostal zapísaný omyl, že mu Michelin vzal hviezdu - v skutočnosti mu sprievodca, ktorý vyšiel v deň jeho pohrebu, všetky tri hviezdy ponechal. Bezprostredným spúšťačom bolo zníženie známky v konkurenčnom rebríčku GaultMillau z 19 na 17 bodov; o zostupe v Micheline sa len špekulovalo. Vyčerpanie, dlhy a depresia dokonali zvyšok. Kolega Jacques Lameloise neskôr spomínal na Loiseauove slová, že keby o hviezdu prišiel, zabil by sa.
Iní sa hviezd vzdali sami. Alain Senderens sa v roku 2005 ako prvý v histórii dobrovoľne vzdal troch hviezd, prestaval slávny Lucas Carton na dostupnejší podnik a obsluhoval dvakrát viac hostí. Marco Pierre White, ktorý v 32 rokoch získal tri hviezdy ako najmladší kuchár histórie, ich v roku 1999 vrátil so slovami, že ho posudzovali ľudia s menšími znalosťami, ako mal on sám. Belgičan Frederick Dhooge sa v roku 2014 vzdal hviezdy, aby mohol bez okolkov podávať aj obyčajné vyprážané kurča.
Najpodivnejší je príbeh Sébastiena Brasa. V septembri 2017 požiadal, aby jeho Le Suquet s tromi hviezdami zo sprievodcu zmizol: "Kontrolujú vás dva- až trikrát ročne a nikdy neviete kedy; posudzovať môžu ktorékoľvek z päťsto jedál, ktoré v ten deň opustia kuchyňu." Michelin mu prvýkrát v histórii vyhovel. O rok neskôr sa reštaurácia v sprievodcovi bez vysvetlenia objavila znova - tentoraz s dvoma hviezdami. "Nechápem, akú hru hrajú," komentoval to Bras. Platí jednoducho pravidlo z predchádzajúcej kapitoly: rozhoduje sprievodca, nikdy podnik.
Na súdoch Michelin zatiaľ neprehral. Marc Veyrat, ktorého v roku 2019 zrazili z troch hviezd na dve, sprievodcu žaloval pre domnienku inšpektora, že do syrového suflé dal anglický cheddar - na súde púšťal video, ako suflé pripravuje z reblochonu, beaufortu a syra tomme zafarbených šafranom. Súd v Nanterre žalobu na Silvestra 2019 zamietol. V Soule zase šéfkuchár Eo Yun-gwon podal trestné oznámenie za to, že ho sprievodca uvádza proti jeho vôli; ako spor dopadol, sa mi zistiť nepodarilo.
A potom sú tu peniaze. Od roku 2022 vydáva Michelin národné výbery predovšetkým tam, kde si ich turistické centrály zaplatia - preukázateľne v Južnej Kórei alebo Thajsku, presné sumy však sprievodca nikdy nezverejnil. Rovnakou cestou išlo aj Česko: výsledkom bol prvý ucelený sprievodca MICHELIN Guide Czechia, predstavený 11. decembra 2025 v Mariánskych Lázňach. Som extrémny odporca dotácií, ale tu som písal inak: michelinská gastroturistika je reálny ekonomický fenomén a táto investícia sa oplatí. Ľudia cestujú za jedlom.
Rekordy a kuriozity
- Joël Robuchon držal súčasne vyše tridsať hviezd v reštauráciách po celom svete - absolútny rekord histórie sprievodcu. GaultMillau ho už v roku 1999 vyhlásil za kuchára storočia.
- Alain Ducasse je s 21 hviezdami rekordérom medzi žijúcimi kuchármi a prvým, kto viedol tri reštaurácie s tromi hviezdami v troch mestách naraz.
- Prvé ženy s tromi hviezdami zažiarili hneď v roku 1933: Eugénie Brazierová v Lyone a Marie Bourgeoisová v departemente Ain. Brazierová navyše držala šesť hviezd súčasne - rekord vyrovnal až Ducasse v roku 1998, po 65 rokoch.
- Najmladším šéfkuchárom s tromi hviezdami sa stal v roku 2002 dvadsaťosemročný Massimiliano Alajmo.
- Najdlhšie žiarili tri hviezdy nad lyonskou reštauráciou Paula Bocusa: nepretržite od roku 1965 do januára 2020. Zostup na dve hviezdy po 55 rokoch komentoval aj prezident Macron.
- Mestom s najväčším počtom hviezd je dlhodobo Tokio - podnikov s hviezdou máva viac ako Paríž a New York dohromady.
- Najlacnejšie hviezdy histórie viseli nad pouličnými stánkami: singapurský Liao Fan Hawker Chan ju v roku 2016 získal ako prvý street food stánok sveta (v roku 2021 o ňu prišiel, dnes má Bib Gourmand) a hongkonskú sieť dim sum Tim Ho Wan kedysi označovali za najlacnejšiu michelinskú reštauráciu sveta.
- Slávne sushi Sukiyabashi Jiro z filmu Jiro Dreams of Sushi vypadlo zo sprievodcu v roku 2019, pretože prestalo prijímať rezervácie od verejnosti - sprievodca smie odporúčať len podniky dostupné komukoľvek. S kvalitou to nemalo nič spoločné.
- Panáčik Bibendum sa zrodil z kopy pneumatík na výstave v Lyone: nápad je z roku 1894, prvý plagát kresliara O'Galopa s heslom "Nunc est bibendum" z roku 1898. Biely je preto, že prírodný kaučuk je svetlý - pneumatiky sčernali až neskoršími prísadami.
Michelin na mojich cestách
Sprievodcu otváram pred každou cestou: prejdem si hviezdy aj Biby v okolí a podľa toho skladám večere. Väčšinou vyhrá Bib - pomer zážitku a útraty je neprekonateľný, varí sa bližšie miestnej kuchyni a stôl zoženiem aj bez rezervácie mesiace dopredu. Na degustačné menu s hviezdou však dôjde takmer na každej dlhšej ceste.
Francúzsko: kolíska sprievodcu
K fine diningu ma priviedla La Table de Montaigne v Bordeaux. Do reštaurácií, kde večera trvá tri hodiny, som na cestách dlho nechodil - veril som street foodu a lacným bistrám. Potom som sem v bielej košeli a tmavých šortkách prišiel rovno z ulice a opatrne sa spýtal, či som vhodne oblečený. "You are always dressed correctly, sir," odpovedal manažér. Za celý večer to bola jediná skúška, ktorú som musel zložiť - a zložil ju za mňa personál. Domov som si odviezol nový zvyk: pred každou cestou si najprv zistím, kde budem večerať.
Veľmocou Bibov je pre mňa Lyon. V bistre Le Tiroir vyhrala vyprážaná guľa z pikantného Saint-Marcellinu a odchádzal som s pocitom, že tento šuflík sa oplatí otvoriť aj druhýkrát; La Table 101 v kancelárskej štvrti Part-Dieu mi dala najlepší pondelkový obed v meste vrátane učebnicového suflé, ktoré prišlo vysoké a nespadnuté. V Nantes som večeral v Roze s michelinskou hviezdou aj v bistrách Sources a Pickles, v Toulouse popri tabuli L'Air de Famille spomínam na výborné hovädzie z Le Genty Magre.
Španielsko: hviezda za vnútornosti
Najoriginálnejší michelinský koncept som našiel v Madride: La Tasquería Javiho Estéveza má hviezdu za menu postavené na vnútornostiach. Vzal som tam svojich rodičov - a ešte pred prvým chodom prišlo amuse bouche na novinovom papieri: slaná makrónka, dva plátky bravčovej slaniny a oškvarok z bravčovej kože. Oškvarky v reštaurácii s hviezdou! Jediné, čo v ten večer škrípalo, bola angličtina obsluhy - aj podnik s hviezdou môže mať slabinu.
Taliansko, Grécko, Portugalsko: večere, ktoré čakajú na svoj text
Z ďalších michelinských večerí zatiaľ na webe visia hlavne fotogalérie - texty k nim dopíšem postupne. V Matere to bola Vitantonio Lombardo s hviezdou a k nej Dimora Ulmo a Ego, v Turíne Condividere s hviezdou a bistro Scannabue, v Aténach Hytra s hviezdou a v Porte In Diferente šéfkuchárky Angéliky Salvadorovej.
Česko: hviezdy doma
Českú michelinskú scénu mapujem v samostatnom prehľade michelinských reštaurácií v Česku - tam vediem kompletný zoznam podnikov s kontaktmi. Tu len to najosobnejšie. La Degustation Bohême Bourgeoise, držiteľka hviezdy od roku 2012 za kuchyňu postavenú výhradne na českých surovinách a receptoch, ma dostala paradajkovou omáčkou v podobe lízatka a bazovou limonádou, ktorá ma vrátila do detstva k zbieraniu kvetov čiernej bazy s mamou. Field som prvýkrát zažil pri michelinskom obede v čase covidu a druhýkrát minulý rok, keď som sledoval jeho útok na druhú hviezdu.
Vrchol? Restaurant Papilio. Keď som doň vstúpil necelý týždeň pred vyhlásením prvých českých výsledkov, prvé, čo som si všimol, bol pokoj - ako ticho pred búrkou. Mrkva s misom, pistáciami a estragónom bola najvýraznejším momentom celej večere a tichá autorita Jana Knedlu v kuchyni ma presvedčila, že jeho varenie znesie porovnanie s európskou špičkou. Napísal som vtedy, že Papilio má na dve hviezdy tie najlepšie predpoklady - a o týždeň neskôr ich ako prvá česká reštaurácia naozaj získalo.
A tak sa na Michelina pozerám ďalej: pred každou cestou, s rešpektom k hviezdam a so slabosťou pre Biby. Nakoniec vždy rozhoduje tanier, nie tabuľa pri dverách - aj keď priznávam, že keď pri dverách visí, vchádzam dnu s o chlp väčším očakávaním. Pozeráte sa na cestách po michelinských tabuliach tiež, alebo hviezdy zámerne obchádzate?
Reštaurácia Alma, Praha: michelinský Bib Gourmand v bývalom kine
Reštaurácia Alma sídli v bývalom prvorepublikovom kine v pražskej ulici V Jirchářích a patrí skupine Kro, ktorá jej vo vlastnej pekárni pečie aj chlieb. Kuchyňu vedie Petr Židek: lokálne suroviny, fermentácia a otvorený oheň. Od decembra 2025 má michelinský Bib Gourmand, jej bar označil rebríček Europe's 50 Best Bars 2026 za najlepší v Česku.
Reštaurácia Coda, Praha: degustačné menu s ohromujúcim výhľadom na Prahu
Reštaurácia Coda sídli v hudobnom hoteli Aria na pražskej Malej Strane, kúsok od Karlovho mosta. Degustačné menu tu sprevádzajú dve vínne párovania s názvami Sonata a Orchestra, podtaniere zdobia karikatúry skladateľov a v podlahe sú z mozaiky poskladané noty. Vrcholom je strešná terasa s výhľadom na malostranské strechy a Pražský hrad.
Michelinské reštaurácie v Česku (v Prahe): kompletný zoznam, kontakty (2026)
Michelinský sprievodca je prestížny gastronomický rebríček, ktorý oceňuje mimoriadne reštaurácie po celom svete. V Česku má v roku 2026 dve hviezdy jediná reštaurácia - Papilio. Osem reštaurácií potom má jednu hviezdu - La Degustation Bohême Bourgeoise, Field, Casa de Carli, Entrée, Essens, La Villa, Levitate a Štangl, osemnásť ďalších podnikov drží ocenenie Bib Gourmand a ďalších 52 podnikov je uvedených na českom michelinskom zozname.
Reštaurácia Dejvická 34, Praha: obedové menu a neskorá večera
Tretia zastávka v reštaurácii Dejvická 34 šéfkuchára Tomáša Černého, ktorá ako jediná talianska v Česku drží michelinský Bib Gourmand. Tentoraz padla voľba na obedové menu s hubovou polievkou, králičím rezňom a jablkovou štrúdľou - a k tomu výber z à la carte, ktorý sa večer podáva ako Neskorá dejvická večera. Navrch nealkoholický rizling z domu, kde býval Beethoven.
Reštaurácia La Veranda, Praha: degustačné menu vedľa knižnice plnej kuchárskych kníh
Reštaurácia La Veranda varí v pražskom Josefove od roku 2002 modernú európsku kuchyňu so stredomorským základom a patrí k odporúčaným podnikom sprievodcu Michelin. Popri degustačnom menu s vínnym párovaním, ktoré uvádza dodávateľov aj vinárov menom, láka na nezvyčajne útulný interiér s knižnicou plnou kuchárskych kníh - a na kuchyňu, ktorá vie zažiariť aj so zemiakovou šupkou.
Reštaurácia Pot-au-feu, Praha: poctivá francúzska kuchyňa a dokonalé omáčky Jána Kracíka
Pot-au-feu je pražská reštaurácia zameraná na tradičnú francúzsku gastronómiu. Podnik na Rybnej ulici úspešne vedie šéfkuchár Ján Kracík, ktorý vsádza na poctivé kulinárske remeslo. Základom miestnej kuchyne sú silné vývary a precízne redukované omáčky. Medzi vyhlásené špeciality patrí teľací brzlík so smrčkami alebo klasické hovädzie po burgundsky.
Reštaurácia 420, Praha: ešte výhodnejšia ako predtým. Zážitok pri orloji je teraz oveľa dostupnejší
Reštaurácia 420 na pražskom Staromestskom námestí sa zameriava na perfektne zvládnutú tradičnú kuchyňu. Koncept nedávno prešiel zmenou konceptu. Menu sa zjednodušilo a ceny jedál klesli. Podnik tak urobil veľmi ústretový krok smerom k českým hosťom. Dnes "Štyristodvadsiatka" predstavuje mimoriadne atraktívnu voľbu s výborným pomerom ceny a celkového zážitku.
Česko má desať michelinských hviezd: môj pohľad na výsledky
Po rokoch čakania konečne dorazil Michelinov sprievodca v plnej sile a prvýkrát sa pozrel za hranice hlavného mesta. Výsledky? Nesmierne pozitívne pre celé Česko.
Restaurant Papilio ⭐⭐, Vysoký Újezd: Jan Knedla a jeho dokonalosť
Restaurant Papilio vo Vysokom Újezde predstavuje pod vedením Jana Knedlu vrchol súčasnej českej gastronómie. Ambiciózny podnik stavia na bohatých skúsenostiach šéfkuchára, ktorý prepája francúzsku technickú precíznosť s ázijskou rafinovanosťou a rešpektom k lokálnym surovinám. Knedlov rukopis sa vyznačuje vizuálnou dokonalosťou, hrou s textúrami aj využívaním luxusných ingrediencií. Po triumfe v sprievodcovi Gault&Millau má reštaurácia nakročené k zisku prestížnych michelinských hviezd.
Reštaurácia Vallmo, Praha: skvelé degustačné menu za babku
V pražskej reštaurácii Vallmo šéfkuchár Dan Kukačka prepája české kulinárske korene s čistou severskou jednoduchosťou. Dan Kukačka, ktorý prešiel školou legendárneho Alcronu. Menu prestupuje motív maku. Flexibilné vínne párovanie dáva priestor moravským vinárom aj zaujímavým zahraničným vínam.