Čo ochutnať v Sorrente
Sorrento je talianske mesto na útesoch Sorrentského polostrova v Kampánii, ktoré sa cez Neapolský záliv pozerá na Vezuv - a svoju gastronómiu postavilo na citrónoch. Rastú na terasách priamo nad morom a nesú chránené označenie. Narazíte na ne na každom kroku: za výkladmi obchodov, v pohári aperitívu aj v poleve dezertu. Písať o jedle v Sorrente preto znamená písať hlavne o citrónoch - a hneď potom o Neapole, ktorý je cez záliv bližšie, ako sa z máp zdá.
Citróny zo sorrentských terás
Miestna odroda sa volá ovale di Sorrento: oválny citrón s hrubou, silne aromatickou kôrou, ktorý od prelomu tisícročí nesie európske chránené zemepisné označenie IGP. Citróny dozrievajú pod slamenými rohožami pagliarelle - tie tienia, spomaľujú dozrievanie a práve vďaka nim je kôra to najcennejšie na plode. Tá kôra potom poháňa celú sorrentskú kuchyňu: lúhuje sa v liehu na limoncello, vonia v kréme dezertu delizia al limone a chladí v citrónovej zmrzline. Susedné Amalfské pobrežie má vlastnú chránenú odrodu, podlhovastý sfusato amalfitano, a miestni ich veľmi neradi zamieňajú - jedno pobrežie, dva citróny a tichá rivalita, ktorá sa dá ochutnať.
Čo ochutnať v Sorrente
- Limoncello. Sladký likér zo žltej kôry miestnych citrónov, doma práve na Sorrentskom polostrove. Chránené označenie Liquore di Limone di Sorrento predpisuje aspoň 30 percent alkoholu; pije sa ľadový, po jedle, a na terasách aj ako limoncello spritz s proseccom.
- Gnocchi alla Sorrentina. Zemiakové noky zapečené s paradajkovou omáčkou, mozzarellou fiordilatte a bazalkou - jediné jedlo, ktoré sa volá priamo po Sorrente.
- Delizia al limone. Piškótová kupola s citrónovým krémom, nasiaknutá limoncellovým sirupom. Predstavil ju sorrentský cukrár Carmine Marzuillo v roku 1978, dnes si ju nárokuje celé kampánske pobrežie.
- Gelato al limone a crema amalfitana. Citrónová zmrzlina z miestnych citrónov a jemný mliečny krém s citrónom podľa vzoru delizie. Sorrentské zmrzlinárne stavajú práve na týchto dvoch príchutiach.
- Spaghetti alla Nerano. Špagety s vyprážanými cuketami a syrom provolone del Monaco. Vymysleli ich v päťdesiatych rokoch v reštaurácii Maria Grazia v Marina del Cantone na druhej strane polostrova a recept sa dodnes drží v celom okolí Sorrenta.
- Provolone del Monaco. Zrejúci syr z mlieka kráv pasených na svahoch Monti Lattari, najslávnejší syr polostrova s označením DOP. Názov dostal podľa ťažkých plášťov, v ktorých ho pastieri vozili na trh do Neapola - vyzerali vraj ako mnísi.
- Treccia di Sorrento. Čerstvý syr z ťahanej hmoty fior di latte, zapletený do charakteristického vrkoča. Treccia patrí k paradajkám a olivovému oleju.
- Noci di Sorrento a nocino. Sorrentský polostrov je popri citrónoch aj krajom orechov; z nezrelých plodov zbieraných tradične vo svätojánskej noci sa tu lúhuje tmavý likér nocino, horkosladký digestív na koniec večere.
- … a prípadne ďalšie desiatky talianskych jedál zo zoznamu: Čo ochutnať v Taliansku.
Neapol, Capri a Amalfi na sorrentskom tanieri
Kuchyne celého zálivu sa v Sorrente stretávajú na pár sto metroch. Pizza sem doputovala z Neapola, vzdialeného cez vodu dvadsaťpäť kilometrov, s pizzaiolmi vyučenými pri tamojších peciach - miestni si k nej časom pridali vlastný variant pizza sorrentina s plochším okrajom a mozzarellou z polostrova. Z Neapola je aj vyprážaný street food na čele s frittatinou, guľou cestovín v chrumkavom obale. Blízky ostrov Capri prispel šalátom caprese aj čokoládovo-mandľovou tortou torta caprese, Amalfi zase cestovinami scialatielli, o ktorých pôvode sa vedú spory po celom pobreží.
Kam na jedlo v Sorrente
- Trattoria Torna a Surriento. Rodinná trattoria manželov z Neapola na Via Santa Lucia, pár krokov od korza a predsa mimo hlavného prúdu: polpette v pomaly dusenom ragù, gnocchi alla sorrentina aj scialatielli s klobásou salsiccia. Najväčším prekvapením bol pre mňa nakladaný baklažán v oleji. Večer sa pri stoloch spieva, hodí sa sem skôr dlhá večera ako rýchly obed.
- Genny street food. Okienko s vyprážanými neapolskými špecialitami na Via degli Aranci pri stanici Circumvesuviany: frittatine, arancini aj crocché, chrumkavé a nemastné.
- Antica Gelateria Sorrentina. Rodinná zmrzlináreň Gargiulovcov na via Fuoro v historickom centre, za pultom tretia generácia. Moja voľba: citrónová a k nej povestná crema amalfitana. Platili sme rovnako ako v podnikoch, kam turisti netrafia - na jednej z hlavných tepien mesta to nie je samozrejmosť.
- Pizzeria da Michele. Malá pizzeria a rosticceria kúsok za Piazza Tasso, kam chodia skôr miestni po pizzu so sebou. Pizzu s klobásou, baklažánom a bazalkou som zjedol pri plastovom stolíku pred vchodom a famózne som si pochutnal; výroba pri peci beží priamo pred očami.
- Bar Nonna Emilia. Malý bar priamo na nábreží rybárskej štvrte Marina Grande: limoncello spritz alebo Bellini s výhľadom na more, prístavisko a rybárov pri sieťach. Ľadový spritz pri vode je ten najlepší oddych, aký som v Sorrente zažil - nikto sa tu nepozerá na hodinky a po pár minútach to prestanete robiť aj vy.
Zo Sorrenta sa dá vyraziť loďou do Amalfi aj Positana a vlakom do Neapola alebo k Vezuvu.
Užite si jedlo v Sorrente!
Delizia al limone: citrónový dezert zo Sorrenta a Amalfi
Delizia al limone je citrónový dezert z talianskej Kampánie: dve piškótové pologule zlepené citrónovým krémom, nasiaknuté limoncellovým sirupom a poliate hustou citrónovou polevou. Vymyslel ju v roku 1978 sorrentský cukrár Carmine Marzuillo, takmer sa volala citrónový povzdych. Dnes si ju nárokuje celé pobrežie od Sorrenta cez Amalfi po Neapol.
Genny street food: frittatina a vyprážaný Neapol v Sorrente
Genny street food je malé bistro s vyprážanými neapolskými špecialitami na sorrentskej Via degli Aranci - frittatiny, arancini, crocché aj montanare podľa neapolského vzoru. Frittatina, plochý vyprážaný kotúč z cestovín a bešamelu, za hranice Kampánie takmer neprenikla a v Sorrente je priznaným dovozom. Recenzie radia podnik Gennara a Rosy k najlepšie hodnoteným v meste.
Antica Gelateria Sorrentina: rodinná zmrzlináreň v Sorrente
Na via Fuoro v Sorrente láka do malej zmrzlinárne starší pán a tabuľa s rokom 1860. Letopočet nikto nedoloží, doložená verzia je však krajšia: rodina Gargiulovcov tu kedysi predávala mlieko a od mlieka bol k zmrzline len krok. Dnes zmrzlinu robí tretia generácia a povestnou príchuťou je crema amalfitana, mliečny krém s citrónom.
Pizzeria da Michele: sorrentský menovec slávnej neapolskej pizzerie
Da Michele - názov, ktorý vo svete pizze patrí slávnemu Neapolu a sieti viac ako sedemdesiatich pobočiek od Londýna po Tokio. Tá sorrentská medzi ne nepatrí: je to malá pizzeria a rosticceria Micheleho Sorrentina pár krokov od Piazza Tasso, kam si miestni chodia po pizzu so sebou. Jemu na rozdiel od neapolskej rodiny stačí vlastné krstné meno - o to sa súdiť nemusí.
Bar Nonna Emilia: aperitív v rybárskej štvrti Sorrenta
Bar Nonna Emilia stojí priamo na nábreží Marina Grande, rybárskej štvrti Sorrenta, kam sa ešte v päťdesiatych rokoch chodilo len po schodoch. K limoncello spritzu a Bellinimu tu patrí výhľad na more a rybárov pri sieťach - a tiež záhada dvoch Emilií, ktoré si na jednej ulici rozdelili takmer osemdesiat rokov pohostinnosti.
Limoncello: citrónový likér zo Sorrenta a Amalfi
Limoncello vyzerá na etikete ako stáročné dedičstvo, doloženú históriu má však až od roku 1988, keď si na Capri niekto zapísal prvú ochrannú známku. Čo je to za likér, prečo označenie IGP patrí citrónu, a nie fľaši, čím sa líši sorrentská a amalfská verzia a ako chutí fľaša privezená z námestia pod katedrálou v Amalfi.
Reštaurácia Torna a Surriento: sorrentská trattoria s názvom neapolskej piesne
Názov si požičala od najslávnejšej piesne o Sorrente, varí sa v nej však po neapolsky. Rodinnú trattoriu Torna a Surriento otvorili v roku 2017 manželia z Neapola v pokojnej uličke kúsok od korza. Ochutnal som u nich ragù s polpette, gnocchi alla sorrentina aj scialatielli - a účet by som podpísal heslom "veľa muziky za málo peňazí".