Alkohol
Takmer každá krajina, ktorú som precestoval, má alkoholický nápoj, na ktorý nedá dopustiť - Arméni svoju brandy, Turci anízové rakı, Baskovia patxaran z divokých trniek. Ochutnať ich patrí k spoznávaniu krajiny rovnako ako prejsť sa po miestnej tržnici. Inak však uprednostňujem víno pred tvrdým alkoholom a pijem čoraz menej.
Priznám sa totiž, že "trend triezvosti" pozorujem aj sám na sebe. V poslednom čase pijem len minimálne a na cestách, keď to ide, skôr "ochutnávam" od spolucestujúcich. A keďže mojou najobľúbenejšou destináciou je Blízky východ, kde sa alkohol takmer nekonzumuje, viem si cestu bez pohárika užiť naplno - v Iraku aj Iráne úlohu spoločenského nápoja preberá čaj.
Pivo a víno
Pivo ochutnávam takmer v každej krajine, do ktorej sa dostanem - v Dubline som kvôli nemu zamieril rovno do Guinness Storehouse. Zo všetkých alkoholických nápojov mám však najradšej víno. Okrem klasiky z Francúzska, Talianska a Španielska som ochutnal aj vína arménske, izraelské či tuniské.
Brandy z Kaukazu aj Balkánu
Slovo koňak smú oficiálne používať len liehovary z okolia francúzskeho Cognacu. Na Kaukaze si s tým nikto hlavu neláme - brandy tam volajú koňak odnepamäti. Najviac degustačných zážitkov s brandy mám z Arménska. V Jerevane som počas jediného dňa stihol prehliadky oboch konkurenčných liehovarov: moderného múzea brandy Ararat - tú si vraj po jaltskej konferencii nechával posielať Churchill - aj staromódnejšej továrne Noy, kde mi na degustáciu naliali fortifikované vína z rokov 1913 a 1924 (úprimne, druhýkrát by som si ich degustáciu asi nepriplatil).
Vínne destiláty však zrejú aj ďalej na východ. Sedemročný kirgizský koňak Kyrgyzstan ma doslova uchvátil, hoci podiel na tom mohla mať aj príroda okolo jazera Sonkol, kam som si fľašu priviezol. Kvalitou sa mu bez obáv vyrovná päťročná albánska brandy Skënderbeu - tá zase putovala so mnou po albánskych horách. A v Bulharsku som pri Čiernom mori ochutnal brandy Pliska, pomenovanú po prvom hlavnom meste krajiny.
Anízovky a hroznové pálenky
Anízové pálenky patria medzi moje obľúbené, hoci inak tvrdému alkoholu veľmi neholdujem. Z cesty po Turecku som si priviezol fľašu rakı Efe Göbek - göbek znamená po turecky pupok a označuje strednú, najcennejšiu časť destilátu. Po zmiešaní s vodou sa rakı zakalí do mliečnej belosti, preto ho Turci nazývajú levie mlieko. V Baskicku zase v anízovke celé mesiace macerujú divoké trnky: výsledkom je patxaran, ktorý som prvý raz ochutnal v Alicante. Hroznové pálenky zastupuje albánske raki rrushi, ktoré tam sprevádza svadby, krstiny aj pohreby, a gruzínska čača.
Likéry: od herbera po limoncello
Digestív po dobrom jedle neviem odmietnuť. Za najlepší bylinný likér, aký som kedy pil, považujem herbero z hôr nad Alicante - našej štvorčlennej partii ho priniesli ľadovo vychladený ako pozornosť podniku a odvtedy naň nedám dopustiť. Sardínske mirto z bobúľ myrty ma prekvapilo: čakal som chuť podobnú becherovke, dostal som čosi jemnejšie, vzdialene šalviové. A citrónové limoncello zo Sorrenta patrí k najkrajším suvenírom, aké si z južného Talianska priveziete.
Ak vás baví nazrieť výrobcom pod pokrievku, odporúčam exkurzie. Na Mauríciu som si prešiel rumovú destilériu Rhumerie de Chamarel, kde je degustácia ôsmich vzoriek maurícijského rumu a rumových likérov rovno v cene vstupenky. V Dubline zase stojí za návštevu liehovar Jameson, len namiesto rumu tam tečie whiskey.
Miešané drinky po španielsky
V ľahkom dennom pití je pre mňa jednotkou Španielsko. Tinto de verano, červené víno s citrónovou limonádou, si s radosťou dám pri každej návšteve krajiny. V Baskicku namiesto neho volím kalimotxo - víno s kolou, ktoré som koniec koncov ako chudobný študent miešal na internáte aj ja; v Česku sa nazýva houba (len kvalita surovín sa v baskickej verzii výrazne líši). Pred obedom prichádza la hora del vermut, hodinka vermútu s tapas. A sangriu, ktorú na svetovej výstave v New Yorku v roku 1964 vyhlásili za španielsky národný nápoj, som si s rodičmi vychutnal v madridskej reštaurácii Ojalá - bola dokonalá, tradične macerovaná.
Alkohol beriem na cestách ako korenie: stačí štipka. Jeden pohárik miestnej špeciality mi o krajine povie dosť - a tam, kde sa nepije vôbec, mi nič nechýba.
Ochutnávajte s mierou. Na zdravie!
Albánska brandy Skënderbeu
Albánska brandy Skënderbeu je tradičný destilát vyrábaný z albánskych hrozna, preslávený svojou jantárovou farbou a komplexnou arómou. Brandy nesie meno slávneho albánskeho vojvodcu Skanderbega, ktorý symbolizuje statočnosť a jednotu Albáncov. V Albánsku sa brandy Skënderbeu podáva pri slávnostiach aj rodinných stretnutiach, je bežne dostupná v supermarketoch.
Raki rrushi: albánska národná pálenka z hrozna
Raki rrushi je tradičná albánska pálenka vyrábaná z hrozna. V Albánsku je najpopulárnejším alkoholickým nápojom. Raki rrushi sa podáva pri slávnostných príležitostiach, svadbách, krstinách aj pohreboch. Okrem raki rrushi sa v Albánsku páli aj raki z moruší, sliviek, fíg alebo jabĺk.
Rakı: turecký národný alkoholický nápoj
Rakı je tradičný turecký alkoholický nápoj vyrábaný z hrozna a anízu. Tento destilát, často označovaný ako "turecký národný alkoholický nápoj", sa podáva s vodou alebo ľadom. Najhodnotnejšej časti rakı sa hovorí "göbek". Rakı má obdobu v nápojoch ako ouzo v Grécku alebo arak na Blízkom východe.
Kirgizský koňak
Výroba koňaku v Kirgizsku má v krajine tradíciu siahajúcu do polovice 20. storočia. Najväčší výrobca, Kyrgyz Konyagy, používa klasické postupy a produkuje širokú škálu koňakov zrejúcich 3 až 20 rokov v dubových sudoch. Výsledkom sú nápoje s bohatou chuťou a vôňou, ktoré úspešne konkurujú aj zahraničným koňakom. Medzi najznámejšie značky patrí sedemročný koňak Kyrgyzstan a päťročný koňak Bishkek, ktoré som mal možnosť ochutnať aj ja.
Sangria: španielske víno s macerovaným ovocím
Sangria je španielske červené víno, v ktorom sa niekoľko hodín macerujú kúsky pomaranča a citróna s cukrom a škoricou a ktoré sa podáva ľadové v džbáne. Svet ju považuje za najšpanielskejší nápoj, lenže názov sa do španielčiny dostal zrejme z angličtiny a Španieli ju doma pijú skôr na oslavách ako v bare. Odkiaľ pochádza, čím sa líši od tinto de verano a ako spoznať tú domácu.
Tinto de verano: španielske letné víno s limonádou
Tinto de verano je letný nápoj, ktorý Španieli pijú viac ako sangriu, a zvyšok sveta o ňom takmer nevie: lacné červené víno a citrónová limonáda alebo sladká sódovka jedna ku jednej, veľa ľadu, plátok citróna. Legenda o vzniku v Córdobe má hostinského aj film, len žiadny dôkaz. Čo znamená "con limón" a "con blanca" a prečo doň nepatrí dobré víno.
La hora del vermut: španielska hodina na vermút
Názov je nemecký, nápoj taliansky a zvyk španielsky: medzi poludním a obedom sa stojí pri bare s ľadom, olivou a sifónom v ruke a volá sa to la hora del vermut. Čo je vnútri pohára, prečo sa čapuje z pípy, ako sa do Reusu dostal nápoj z Turína a ako chutil domáci rojo v dvoch vermuteríach v Alicante.
Patxaran: trnkový likér z Navarry a Baskicka
Patxaran je likér z divokých trniek naložených na mesiace do anízovej pálenky - tmavo rubínový, sladký a ľadový digestív, ktorý sa pije v celom Španielsku. Názov má baskický, chránené označenie Pacharán Navarro však drží Navarra. Čo znamená "de Arañón" na etikete, prečo legenda o mníchoch nesedí a ako chutil po degustačnom menu v Alicante.
Herbero: bylinný likér zo Sierry de Mariola
Herbero je bylinný likér z pohoria Sierra de Mariola na pomedzí provincií Alicante a Valencie. V anízovom základe sa macerujú najmenej štyri horské byliny, ktoré často zostávajú priamo vo fľaši. Vyrába ho sedem obcí okolo pohoria, každá po svojom - v Alcoy suché, v Bocairente sladšie. Po jedle ho alicantské podniky nalievajú hosťom ako pozornosť k účtu.
Kalimotxo: baskický názov pre víno s kolou
Kalimotxo je lacné červené víno s kolou v pomere jedna k jednej, s ľadom a plátkom citróna - v Česku známe ako houba. Víno s kolou sa v Španielsku miešalo dávno, názov mu však dala až partia z Getxa, ktorej v auguste 1972 skyslo dvetisíc litrov vína. Ako sa kalimotxo pije na baskických slávnostiach, prečo má dva pravopisy a ako chutilo na slnku pred barom v San Sebastiáne.