Pivo
Pivo sa varí takmer všade na svete - a skoro všade chutí inak. Voda, slad, chmeľ a kvasinky, viac v podstate netreba, a predsa z nich v každej krajine vznikne niečo iné. Ako Čech musím na cestách vždy aspoň raz ochutnať aj miestne pivo, hoci doma ho pijem len veľmi výnimočne. Pre mňa to jednoducho patrí k spoznávaniu krajiny presne tak ako ochutnanie národného jedla.
A hneď priznám farbu: najlepšie pivo na svete podľa mňa varia mnísi.
Moje najobľúbenejšie pivá
Začnem od najlepšieho. Za najlepšie pivá vôbec považujem belgické trapistické špeciály z mníšskych kláštorov. Certifikovaných trapistických pivovarov je dnes vo svete zhruba desiatka (k augustu 2026), chrbticu tvoria belgické kláštory Chimay, Orval, Rochefort, Westmalle a Westvleteren. Mal som možnosť ochutnať naozaj všetky trapistické značky - vrátane povestného Westvleterenu, ktorý kúpite prakticky len pri bráne kláštora a ktorého fľaše dlhé roky vychádzali bez etikety, pretože všetko podstatné nesie korunkový uzáver.
K fľaši Westvleteren 12 sa navyše viaže jedna z mojich najmilších pivných spomienok: keď som sa v Belgicku pred hostiteľom z Airbnb zmienil, že sme ochutnali všetkých trapistov okrem tohto, priniesol nám jednu fľašu z vlastných zásob.
Z českých pív mám najradšej Zíchovec a Matušku. Pri Zíchovci je mojou prvou voľbou výrazne horká West Coast IPA Hotline, pri Matuškovi si rád vyberám z aktuálnych špeciálov. Nie je to najlacnejšia záležitosť, ale chuť a charakter týchto pív vás časom presvedčia, že tá cena je oprávnená.
A jedna poznámka bez alkoholu: za vôbec najlepšie nealkoholické pivo v Česku považujem Krystus z pivovaru Clock. Stal sa pre mňa meradlom, s ktorým potom (väčšinou márne) porovnávam nealkoholické pivá po celom svete.
Za pivom po Prahe a po Česku
V Prahe by som rád postupne prešiel všetky zastávky pražskej pivnej ZOO, legendárnej trasy po pivárňach s názvami zvierat. Niektoré z nich (U Černého vola, U Zlatého tygra) fungujú už niekoľko storočí a patrí sa do nich prísť s istou mierou pokory k štamgastom aj k výčapníkom.
Bistro Roesel - beer & food pár krokov od Karlovho mosta je skrytý poklad: klenuté stropy, moja obľúbená hexagonálna dlažba a špičkové pivo za normálnu cenu na mieste, kde by obozretný Čech čakal jednu turistickú pascu vedľa druhej. V nuselskej reštaurácii Čep & Pec spájajú vlastný remeselný pivovar s pekárňou, takže k výborne pitnému pivu dostanete napríklad vyprážaný syr v chrumkavej žemli upečenej priamo na mieste. Pivovarský klub Benedict patrí medzi moje obľúbené pivné krčmy už od čias vysokej školy a rád mám aj Vinohradský pivovar (najmä pre jeho nealko pivá, ktoré pripravujú špeciálnou technológiou).
Pivné objavy z európskych ciest
Najväčšie pivné prekvapenie mi zatiaľ pripravilo Poľsko. Údené grodziskie - pivo z pšeničného sladu sušeného dymom z dubového dreva - sa nepodobá na žiadne iné pivo, aké som kedy ochutnal. Úprimne, neviem si predstaviť vypiť ich za večer viac ako jedno, ale ten zážitok sa oplatí. Poľsko je zároveň svetovou veľmocou v baltskom porteri; ochutnal som porter Komes z pivovaru Fortuna aj porter z malého pivovaru Szreniawa pri Poznani, ktorého belgian blond považujem za skutočne špičkový. Pivovar Szreniawa má navyše záhradku priamo pri expozícii historických lietadiel Národného poľnohospodárskeho múzea - lepšiu pivnú záhradku som zatiaľ nikde nenašiel. Ak v Poľsku natrafíte na varené pivo grzaniec s tónmi škorice, klinčekov a vanilky, nebojte sa ho. Prekvapivo to vôbec nie je zlé.
V Dubline som od prehliadky pivovaru Guinness veľa nečakal a odchádzal som nadšený - sedem poschodí expozície prejdete vlastným tempom a takmer na všetko si môžete siahnuť, ku všetkému privoňať. Najsilnejší írsky zážitok sa však odohral inde. V krčme Cobblestone si hostia po skončení živej hudby požičali hudobné nástroje a spontánne pokračovali vo vnútornej záhradke; sedeli tam so mnou len miestni, teda presný opak preplneného Temple Baru, ktorý ma skôr odradil. A ak chcete zažiť typickú starú írsku krčmu s viktoriánskym interiérom, zamierte do Long Hall z roku 1766 - mňa tam obsluha mimochodom zasvätila aj do rituálu kvapky vody, ktorou sa otvára írska whisky.
Vo Varne som si v pivnom bare Key dožičil degustáciu šiestich bulharských pív - vyhral Pale Ale z minipivovaru Kazan Artizan a Chipa IPA bol luxus, ktorý by podľa mňa neurazil ani žiadneho Čecha. S prevádzkarom sme pri tom prebrali Starobrno aj večné súperenie Brna s Prahou. Bulharské pivovarníctvo má mimochodom českú stopu: značku Shumensko založil v roku 1882 český sládok František Milde. Španielsko ma zase naučilo objednávať si pivo podľa veľkosti pohára - caña, tubo, zurito - a San Miguel sa stal mojím obľúbeným pivom na Kanárskych ostrovoch.
Pivo tam, kde by ste ho nečakali
Osobitnou kapitolou sú krajiny, kde pivo nie je samozrejmosť. V Turecku ovláda zhruba tri štvrtiny trhu Efes - lenže krajina sa delí na "mokré" a "suché" zóny a v mestách ako Konya či Şanlıurfa môžete chodiť hodiny a na reštauráciu s licenciou na alkohol nenatrafíte. Fľašu tak najľahšie kúpite v tekeli, malom obchodíku s modrým neónom, po desiatej večer už však v obchode nekúpite nič. Miestni navyše tvrdia, že kvalita Efesu sa líši podľa zdroja vody - jeho kód nájdete na plechovke hneď za značkou TR a najlepšiu povesť má zdroj 35, teda Izmir.
V Tunisku sa pivo Celtia varí už od roku 1951, v supermarkete ho však hľadajte v prísne oddelenom kúte s vlastným personálom a večer v baroch, kde sa útrata počíta podľa prázdnych fliaš na stole. A ako mi chutilo? Prekvapivo dobre. V Iráne alkohol nekúpite vôbec, zato nealkoholické pivo tam nájdete aj v pouličnom stánku - od značky Argo IPA som si pre názov sľuboval veľa, očakávania sa však nenaplnili. V Izraeli a Palestíne som ochutnal kóšer ležiak Goldstar aj palestínske pivo Shepherds z minipivovaru Birzeit, ktorého etiketa s pastierom prešla na úradoch až na druhýkrát - prvý návrh vraj príliš pripomínal Ježiša.
V Kirgizsku som pivo jednoducho "musel" ochutnať aj napriek nie práve lichotivým recenziám - a rozdiel medzi značkami bol priepastný. Nefiltrované Zhivoe chutilo skvele, kým opis národnej značky Arpa ako "mydlového piva zo sovietskych čias" je, žiaľ, pomerne presný. 😢 V Arménsku mi pivá Gyumri a Ararat výborne chutili - miestni prisahajú, že za to môže neuveriteľne čistá arménska voda. A na Mauríciu som si prvý Phoenix otvoril po desaťhodinovom lete z Istanbulu a bolo to skvelé osvieženie; tamojšie The Thirsty Fox IPA má navyše najkrajšiu fľašu, akú som kedy na pive videl.
A čo vy: ochutnali by ste údené grodziskie, alebo radšej zostanete pri istote českého ležiaka?
Na zdravie a pite s mierou!
Macedónske pivo: Skopsko a Zlaten Dab v krajine vína a rakije
Macedónske pivo sú v praxi dve značky: Skopsko z hlavného mesta a Zlaten Dab z Prilepu, svetlé ležiaky okolo 4,5 % alkoholu. Skopsko drží dve tretiny trhu; firmu, ktorá ho varí, založili v roku 1922 Česi, dnes patrí Heinekenu a Coca-Cole. Štatistiky pritom hovoria, že pivo je v krajine vína a rakije alkoholický nápoj číslo jedna.
Albánske pivo
Medzi najznámejšie značky albánskeho piva patria Tirana, Korça, Elbar, Stela, Kaon a Norga. Pivo je bežne dostupné v celej krajine, hoci nepatrí medzi dominantné alkoholické nápoje (v krajine stále kraľuje víno a raki). Tradične sa podáva k pokrmom ako sú qofte, tavë kosi, byrek alebo fërgesë.
Iránske nealkoholické pivo
V Iránu je kvôli islamským pravidlám konzumácia alkoholu prísne zakázaná, čo viedlo k rozvoju trhu s nealkoholickými pivami. Medzi najpopulárnejšie miestne značky patria Hey Day a Istak, ktorý je považovaný za priekopníka nealkoholických pív v Iránu. Iránske nealko pivá majú sladšiu chuť a pripomínajú základné európske nealkoholické pivá. Nealkoholické pivá sú bežne dostupné v supermarketoch, reštauráciách aj stánkoch, ich cena je veľmi prijateľná.
Reštaurácia Čep & Pec, Praha: remeselný pivovar skombinovaný s pekárňou
Čep & Pec je hospodo-kaviareň v pražských Nusliach. Vznikla v roku 2021 ako priestor na prezentáciu pív z pivovaru Four Elements. Ponuka remeselného pivovaru je netradične skombinovaná s pekárňou. Jedálny lístok je postavený na overených hospodských klasikách, ako sú nakladaný hermelín alebo utopenci.
Tuniské pivo
V Tunisku je konzumácia alkoholu obmedzená, napriek tomu sa tu pivo oficiálne vyrába. Zohnať ho môžete v špecializovaných oddeleniach väčších supermarketov alebo v uzavretých baroch vo veľkých mestách. Najznámejšími tuniskými pivnými značkami sú Celtia, Stella a Golden Brau.
Kirgizské pivo
História kirgizského pivovarníctva siaha do začiatku 20. storočia, keď bol založený najvýznamnejší pivovar produkujúci značku Arpa. Toto svetlé pivo sovietskeho typu je obľúbené skôr z nostalgie, chuťovo je jednoduchšie. Druhou významnou miestnou značkou je pivo Zhivoe. Ako milovník piva som v Kirgizsku ochutnal obe značky - Zhivoe ma príjemne prekvapilo svojou chuťou, zatiaľ čo Arpa pre mňa bola skôr sklamaním.
Automat Matuška: dokonalé remeselné pivo v pražských Dejviciach
Automat Matuška, otvorený v roku 2019 v pražských Dejviciach, ponúka nekompromisnú kvalitu piva z vlastného minipivovaru a jedlá inšpirované americkým BBQ. Disponuje aj vlastným nanopivovarom, v ktorom si môžete skúsiť uvariť pivo aj vy.
Bistro Roesel - beer & food: skrytý pivný poklad pri Karlovom moste
Bistro Roesel - beer & food je skrytým pokladom v srdci Prahy, len pár krokov od turisticky exponovaných miest. Interiér s klenutými stropmi a hexagonálnou dlažbou vytvára jedinečnú atmosféru, ktorá vás pohltí hneď po vstupe. Príjemná obsluha a špičkové pivo z českých remeselných pivovarov za veľmi rozumné ceny sú ďalšími dôvodmi, prečo tento podnik stojí za návštevu.
Poľské pivo
Poľské pivo je hlboko zakorenené v miestnej kultúre. Najobľúbenejšími štýlmi sú ležiaky, pšeničné a tmavé pivá. Trhu dominujú tri veľké skupiny: Kompania Piwowarska, Grupa Żywiec a Carlsberg Polska. Okrem nich pôsobí v Poľsku aj rad menších remeselných pivovarov, ktoré varia unikátne pivá vysokej kvality. Medzi pivné štýly, ktoré majú pôvod v Poľsku, patria baltský porter a grodziskie. Remeselné poľské pivá rozhodne stoja za ochutnanie, môžu prekvapiť aj skúsených pivných znalcov.
Porter bałtycki: silné tmavé pivo z Baltu
Baltský porter je silné tmavé pivo s vysokým obsahom alkoholu, často je označované za poľský národný pivný štýl. Vyznačuje sa bohatou chuťou s tónmi horzkej čokolády, kávy, sušeného ovocia a karamelu. Vznikol ako miestna náhrada za imperiálny stout v čase napoleonskej blokády. Baltský porter je neoddeliteľnou súčasťou poľskej pivnej kultúry a rozhodne stojí za ochutnanie.