Pivo
Pivo sa varí takmer všade na svete - a skoro všade chutí inak. Voda, slad, chmeľ a kvasinky, viac v podstate netreba, a predsa z nich v každej krajine vznikne niečo iné. Ako Čech musím na cestách vždy aspoň raz ochutnať aj miestne pivo, hoci doma ho pijem len veľmi výnimočne. Pre mňa to jednoducho patrí k spoznávaniu krajiny presne tak ako ochutnanie národného jedla.
A hneď priznám farbu: najlepšie pivo na svete podľa mňa varia mnísi.
Moje najobľúbenejšie pivá
Začnem od najlepšieho. Za najlepšie pivá vôbec považujem belgické trapistické špeciály z mníšskych kláštorov. Certifikovaných trapistických pivovarov je dnes vo svete zhruba desiatka (k augustu 2026), chrbticu tvoria belgické kláštory Chimay, Orval, Rochefort, Westmalle a Westvleteren. Mal som možnosť ochutnať naozaj všetky trapistické značky - vrátane povestného Westvleterenu, ktorý kúpite prakticky len pri bráne kláštora a ktorého fľaše dlhé roky vychádzali bez etikety, pretože všetko podstatné nesie korunkový uzáver.
K fľaši Westvleteren 12 sa navyše viaže jedna z mojich najmilších pivných spomienok: keď som sa v Belgicku pred hostiteľom z Airbnb zmienil, že sme ochutnali všetkých trapistov okrem tohto, priniesol nám jednu fľašu z vlastných zásob.
Z českých pív mám najradšej Zichovec a Matušku. Pri Zichovci je mojou prvou voľbou výrazne horká West Coast IPA Hotline, pri Matuškovi si rád vyberám z aktuálnych špeciálov. Nie je to najlacnejšia záležitosť, ale chuť a charakter týchto pív vás časom presvedčia, že tá cena je oprávnená.
A jedna poznámka bez alkoholu: za vôbec najlepšie nealkoholické pivo v Česku považujem Krystus z pivovaru Clock. Stal sa pre mňa meradlom, s ktorým potom (väčšinou márne) porovnávam nealkoholické pivá po celom svete.
Za pivom po Prahe a po Česku
V Prahe by som rád postupne prešiel všetky zastávky pražskej pivnej ZOO, legendárnej trasy po pivárňach s názvami zvierat. Niektoré z nich (U Černého vola, U Zlatého tygra) fungujú už niekoľko storočí a patrí sa do nich prísť s istou mierou pokory k štamgastom aj k výčapníkom.
Bistro Roesel - beer & food pár krokov od Karlovho mosta je skrytý poklad: klenuté stropy, moja obľúbená hexagonálna dlažba a špičkové pivo za normálnu cenu na mieste, kde by obozretný Čech čakal jednu turistickú pascu vedľa druhej. V nuselskej reštaurácii Čep & Pec spájajú vlastný remeselný pivovar s pekárňou, takže k výborne pitnému pivu dostanete napríklad vyprážaný syr v chrumkavej žemli upečenej priamo na mieste. Pivovarský klub Benedict patrí medzi moje obľúbené pivné krčmy už od čias vysokej školy a rád mám aj Vinohradský pivovar (najmä pre jeho nealko pivá, ktoré pripravujú špeciálnou technológiou).
Pivné objavy z európskych ciest
Najväčšie pivné prekvapenie mi zatiaľ pripravilo Poľsko. Údené grodziskie - pivo z pšeničného sladu sušeného dymom z dubového dreva - sa nepodobá na žiadne iné pivo, aké som kedy ochutnal. Úprimne, neviem si predstaviť vypiť ich za večer viac ako jedno, ale ten zážitok sa oplatí. Poľsko je zároveň svetovou veľmocou v baltskom porteri; ochutnal som porter Komes z pivovaru Fortuna aj porter z malého pivovaru Szreniawa pri Poznani, ktorého belgian blond považujem za skutočne špičkový. Pivovar Szreniawa má navyše záhradku priamo pri expozícii historických lietadiel Národného poľnohospodárskeho múzea - lepšiu pivnú záhradku som zatiaľ nikde nenašiel. Ak v Poľsku natrafíte na varené pivo grzaniec s tónmi škorice, klinčekov a vanilky, nebojte sa ho. Prekvapivo to vôbec nie je zlé.
V Dubline som od prehliadky pivovaru Guinness veľa nečakal a odchádzal som nadšený - sedem poschodí expozície prejdete vlastným tempom a takmer na všetko si môžete siahnuť, ku všetkému privoňať. Najsilnejší írsky zážitok sa však odohral inde. V krčme Cobblestone si hostia po skončení živej hudby požičali hudobné nástroje a spontánne pokračovali vo vnútornej záhradke; sedeli tam so mnou len miestni, teda presný opak preplneného Temple Baru, ktorý ma skôr odradil. A ak chcete zažiť typickú starú írsku krčmu s viktoriánskym interiérom, zamierte do Long Hall z roku 1766 - mňa tam obsluha mimochodom zasvätila aj do rituálu kvapky vody, ktorou sa otvára írska whisky.
Vo Varne som si v pivnom bare Key dožičil degustáciu šiestich bulharských pív - vyhral Pale Ale z minipivovaru Kazan Artizan a Chipa IPA bol luxus, ktorý by podľa mňa neurazil ani žiadneho Čecha. S prevádzkarom sme pri tom prebrali Starobrno aj večné súperenie Brna s Prahou. Bulharské pivovarníctvo má mimochodom českú stopu: značku Shumensko založil v roku 1882 český sládok František Milde. Španielsko ma zase naučilo objednávať si pivo podľa veľkosti pohára - caña, tubo, zurito - a San Miguel sa stal mojím obľúbeným pivom na Kanárskych ostrovoch.
Pivo tam, kde by ste ho nečakali
Osobitnou kapitolou sú krajiny, kde pivo nie je samozrejmosť. V Turecku ovláda zhruba tri štvrtiny trhu Efes - lenže krajina sa delí na "mokré" a "suché" zóny a v mestách ako Konya či Şanlıurfa môžete chodiť hodiny a na reštauráciu s licenciou na alkohol nenatrafíte. Fľašu tak najľahšie kúpite v tekeli, malom obchodíku s modrým neónom, po desiatej večer už však v obchode nekúpite nič. Miestni navyše tvrdia, že kvalita Efesu sa líši podľa zdroja vody - jeho kód nájdete na plechovke hneď za značkou TR a najlepšiu povesť má zdroj 35, teda Izmir.
V Tunisku sa pivo Celtia varí už od roku 1951, v supermarkete ho však hľadajte v prísne oddelenom kúte s vlastným personálom a večer v baroch, kde sa útrata počíta podľa prázdnych fliaš na stole. A ako mi chutilo? Prekvapivo dobre. V Iráne alkohol nekúpite vôbec, zato nealkoholické pivo tam nájdete aj v pouličnom stánku - od značky Argo IPA som si pre názov sľuboval veľa, očakávania sa však nenaplnili. V Izraeli a Palestíne som ochutnal kóšer ležiak Goldstar aj palestínske pivo Shepherds z minipivovaru Birzeit, ktorého etiketa s pastierom prešla na úradoch až na druhýkrát - prvý návrh vraj príliš pripomínal Ježiša.
V Kirgizsku som pivo jednoducho "musel" ochutnať aj napriek nie práve lichotivým recenziám - a rozdiel medzi značkami bol priepastný. Nefiltrované Zhivoe chutilo skvele, kým opis národnej značky Arpa ako "mydlového piva zo sovietskych čias" je, žiaľ, pomerne presný. 😢 V Arménsku mi pivá Gyumri a Ararat výborne chutili - miestni prisahajú, že za to môže neuveriteľne čistá arménska voda. A na Mauríciu som si prvý Phoenix otvoril po desaťhodinovom lete z Istanbulu a bolo to skvelé osvieženie; tamojšie The Thirsty Fox IPA má navyše najkrajšiu fľašu, akú som kedy na pive videl.
A čo vy: ochutnali by ste údené grodziskie, alebo radšej zostanete pri istote českého ležiaka?
Na zdravie a pite s mierou!
Moldavské pivo: Chișinău, Litra a ležiaky v tieni vína
Moldavské pivo žije v tieni vína a divinu, napriek tomu jeho spotreba rok čo rok rastie - aktuálne dosahuje 61 litrov na obyvateľa staršieho ako pätnásť rokov. Trhu vládne svetlý ležiak Chișinău z pivovaru, ktorý sa hlási k roku 1873 a dnes patrí tureckému koncernu Efes; popri ňom sa presadzuje remeselná scéna na čele s rodinným pivovarom Litra.
Macedónske pivo: Skopsko a Zlaten Dab v krajine vína a rakije
Macedónske pivo sú v praxi dve značky: Skopsko z hlavného mesta a Zlaten Dab z Prilepu, svetlé ležiaky okolo 4,5 % alkoholu. Skopsko drží dve tretiny trhu; firmu, ktorá ho varí, založili v roku 1922 Česi, dnes patrí Heinekenu a Coca-Cole. Štatistiky pritom hovoria, že pivo je v krajine vína a rakije alkoholický nápoj číslo jedna.
Albánske pivo: Korça, Tirana a Elbar
Albánske pivo znamená predovšetkým svetlé ležiaky z domácich pivovarov - Korça, Tirana, Elbar, Stela alebo Kaon. Najstaršie z nich sa varí v Korçi od roku 1928, keď pivovar vznikol z talianskych peňazí na miestnom pozemku; pivo dnes v Albánsku tvorí viac ako tretinu vypitého alkoholu. Najlepšie chutí ku grilovanému mäsu, napríklad k qofte.
Iránske nealkoholické pivo
V Iránu je kvôli islamským pravidlám konzumácia alkoholu prísne zakázaná, čo viedlo k rozvoju trhu s nealkoholickými pivami. Medzi najpopulárnejšie miestne značky patria Hey Day a Istak, ktorý je považovaný za priekopníka nealkoholických pív v Iránu. Iránske nealko pivá majú sladšiu chuť a pripomínajú základné európske nealkoholické pivá. Nealkoholické pivá sú bežne dostupné v supermarketoch, reštauráciách aj stánkoch, ich cena je veľmi prijateľná.
Reštaurácia Čep & Pec, Praha: remeselný pivovar skombinovaný s pekárňou
Čep & Pec je hospodo-kaviareň v pražských Nusliach. Vznikla v roku 2021 ako priestor na prezentáciu pív z pivovaru Four Elements. Ponuka remeselného pivovaru je netradične skombinovaná s pekárňou. Jedálny lístok je postavený na overených hospodských klasikách, ako sú nakladaný hermelín alebo utopenci.
Tuniské pivo
Tuniské pivo znamená predovšetkým Celtiu, svetlý ležiak plzenského typu, ktorý sa varí od roku 1951 a drží drvivú väčšinu trhu. Firma za ním začínala ako ľadáreň, Golden Brau napriek povesti patrí Heinekenu a Stella má vo svete prinajmenšom dve menovkyne. V krajine obmedzeného alkoholu sa pivo kupuje v oddelených častiach supermarketov a pije v baroch za zatvorenými dverami.
Kirgizské pivo
História kirgizského pivovarníctva siaha do začiatku 20. storočia, keď bol založený najvýznamnejší pivovar produkujúci značku Arpa. Toto svetlé pivo sovietskeho typu je obľúbené skôr z nostalgie, chuťovo je jednoduchšie. Druhou významnou miestnou značkou je pivo Zhivoe. Ako milovník piva som v Kirgizsku ochutnal obe značky - Zhivoe ma príjemne prekvapilo svojou chuťou, zatiaľ čo Arpa pre mňa bola skôr sklamaním.
Automat Matuška: dokonalé remeselné pivo v pražských Dejviciach
Automat Matuška, otvorený v roku 2019 v pražských Dejviciach, ponúka nekompromisnú kvalitu piva z vlastného minipivovaru a jedlá inšpirované americkým BBQ. Disponuje aj vlastným nanopivovarom, v ktorom si môžete skúsiť uvariť pivo aj vy.
Bistro Roesel - beer & food: skrytý pivný poklad pri Karlovom moste
Bistro Roesel - beer & food je skrytým pokladom v srdci Prahy, len pár krokov od turisticky exponovaných miest. Interiér s klenutými stropmi a hexagonálnou dlažbou vytvára jedinečnú atmosféru, ktorá vás pohltí hneď po vstupe. Príjemná obsluha a špičkové pivo z českých remeselných pivovarov za veľmi rozumné ceny sú ďalšími dôvodmi, prečo tento podnik stojí za návštevu.
Poľské pivo
Poľské pivo je hlboko zakorenené v miestnej kultúre. Najobľúbenejšími štýlmi sú ležiaky, pšeničné a tmavé pivá. Trhu dominujú tri veľké skupiny: Kompania Piwowarska, Grupa Żywiec a Carlsberg Polska. Okrem nich pôsobí v Poľsku aj rad menších remeselných pivovarov, ktoré varia unikátne pivá vysokej kvality. Medzi pivné štýly, ktoré majú pôvod v Poľsku, patria baltský porter a grodziskie. Remeselné poľské pivá rozhodne stoja za ochutnanie, môžu prekvapiť aj skúsených pivných znalcov.