Čaj je bez preháňania ústredný prvok spoločenského života v Iraku. Konzumácia čaju v Iraku presahuje bežné stravovacie návyky a stáva sa rituálom, ktorý sprevádza obyvateľov od ranných hodín až do neskorého večera. Špecifická chuť, spôsob prípravy a servírovania mierne odlišujú iracký čaj od variantov v susedných krajinách.
Čaj v Iraku
Pôvod a história čaju v Iraku
História konzumácie čaju v Iraku je v porovnaní s inými regiónmi Ázie relatívne mladá. Zatiaľ čo káva dominovala arabskému svetu po stáročia, čaj sa začal masívne rozširovať až v priebehu 19. a na začiatku 20. storočia. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrala britská prítomnosť v regióne a obchodné styky s Indiou a Cejlónom (dnešná Srí Lanka). Briti, ktorí kontrolovali obchodné cesty, začali dovážať čaj do prístavu Basra na juhu krajiny. Odtiaľ sa tento nápoj rýchlo rozšíril do Bagdadu a ďalších provincií. Iračania si tento nový nápoj rýchlo osvojili a prispôsobili ho svojim chuťovým preferenciám. Dnes je Irak jedným z najväčších dovozcov čaju na svete, pričom väčšina suroviny pochádza zo Srí Lanky.
Spôsob prípravy a špecifiká
Príprava irackého čaju prebieha metódou, ktorá zaisťuje jeho charakteristickú silu a arómu. Na rozdiel od bežného zaliatia čajových lístkov horúcou vodou v jednom kroku, Iračania často využívajú metódu dvojitého varenia, podobne ako v Turecku alebo Iráne, avšak s určitými odlišnosťami. Základom je použitie sypaného čierneho čaju, často odrody Ceylon. Čaj sa pripravuje pomocou dvoch kanvíc, často naukladaných na sebe (tzv. samovarový princíp), alebo sa silný koncentrát varí priamo na zdroji tepla.
Proces začína varením vody v spodnej, väčšej kanvici. Do menšej kanvice sa nasype veľké množstvo čajových lístkov a pridá sa niekoľko toboliek kardamómu. Kardamóm je pre iracký čaj úplne kľúčovou ingredienciou a dodáva mu nezameniteľnú vôňu. Pre mňa ale kardamóm v irackom čaji nie je výrazne poznať, čo veľmi oceňujem. Kardamóm sa používa celý alebo drvený a len mierne mení chuť a vôňu (pre mňa je to chuť ruže). Lístky s kardamómom sa zalejú vriacou vodou a nechajú sa lúhovať na miernom ohni, často umiestnené na vrchole spodnej kanvice, aby sa udržali v teple, ale nevarili sa klokočom. Výsledkom je veľmi silný, tmavý a horký koncentrát.
Pri servírovaní sa do malého pohárika, zvaného istikan, naleje časť tohto koncentrátu a doleje sa horúcou vodou podľa chuti hosťa. Neplatí to tak ale vždy, je možné naraziť aj na prípravu čaju v jednej kanvici.
Zásadným krokom je sladenie. Iracký čaj sa sladí obrovským množstvom cukru. Cukor sa pridáva buď priamo do kanvice počas varenia, alebo častejšie priamo do pohárika pred naliatím čaju. Množstvo cukru je tak veľké, že sa často netopí a tvorí na dne pohárika viditeľnú vrstvu. Táto extrémna sladkosť vyvažuje prirodzenú horkosť silného čierneho čaju a trieslovín. Pre mnoho návštevníkov zo západných krajín môže byť táto úroveň sladkosti prekvapujúca a aj pre mňa je iracký čaj tým najsladším, aký som kedy ochutnal.
Porovnanie s Tureckom a Iránom
Iracký čaj plní podobnú spoločenskú funkciu ako čaj v Turecku alebo Iráne, ale existujú tu jemné nuansy. V Turecku sa čaj podáva bez príchutí, čistý. Iránska čajová kultúra často zahŕňa pitie čaju cez kocku cukru držanú v ústach. Iracký čaj je špecifický práve začlenením kardamómu priamo do procesu lúhovania a extrémnym množstvom cukru.
Spoločenský význam čaju je v Iraku obrovský. Odmietnutie ponúknutej šálky čaju môže hostiteľ vnímať ako urážku alebo prejav nezdvorilosti. Čajovne “chaikhana” sú tradične doménou mužov, kde sa diskutuje o politike, obchode a každodennom živote. V domácnostiach ženy pripravujú čaj pre rodinu a hostí po každom jedle a pri každej návšteve.
Pohárik istikan
Neoddeliteľnou súčasťou zážitku z pitia irackého čaju je pohárik “istikan”, v ktorom sa podáva. Tento termín má zaujímavú etymológiu. Jedna z teórií tvrdí, že slovo pochádza z anglického “East Tea Can” (východná plechovka na čaj), ktorú používali britskí vojaci, ale jazykovedci sa skôr prikláňajú k názoru, že slovo má korene v ruštine (stakan – pohár) alebo perzštine. Istikan má špecifický tvar so zúženým pásom, ktorý pomáha udržať nápoj horúci a zároveň umožňuje pohodlné držanie za horný okraj. Pohárik sa vždy podáva na malej podšálke, často s malou lyžičkou, ktorá pri miešaní cukru o steny pohára vydáva charakteristický cinkavý zvuk. Tento zvuk je v irackých čajovniach všadeprítomný.
Popíjaniu čaju v krajinách ako je Irak, Irán alebo Turecko rád venujem veľa času. Popravde, pre mňa je to jedna z najpríjemnejších činností na cestách. Stačí sa posadiť v niektorej z pouličných čajovní, objednať si čaj a pozorovať okolité dianie. Človek si pri ňom oddýchne, spoľahlivo nadviaže kontakt s miestnymi obyvateľmi – aj bez znalosti jazyka – a nemusí nikam ponáhľať. Pre mňa predstavuje pitie čaju ideálny spôsob, ako spoznať atmosféru krajiny z trochu iného pohľadu.
Jeden pohárik čaju stojí v Iraku 250 IQD (0,15 EUR), vo vyhlásených čajovniach potom dvojnásobok, 500 IQD (0,30 EUR).
Tak na zdravie!
