Kuchyňa mesta Arbíl, hlavného mesta irackého Kurdistanu, je silne ovplyvnená svojou geografickou polohou v úrodnom mezopotámskom regióne na úpätí hôr.
Na rozdiel od južnejších častí Iraku, kde je kuchyňa často ťažšia a pikantnejšia, sa v Arbíle kladie väčší dôraz na prirodzenú chuť kvalitných surovín a využívanie byliniek rastúcich v okolitých kopcoch. Obľúbená je kyslá chuť. Tuk, často vo forme prepusteného masla alebo loja, je v miestnych jedlách prítomný ako pozostatok stravovania v náročnom horskom prostredí.
Kebab z vyhláseného arbílskeho podniku Yassin Kebab.
Je zvykom ponúkať hosťom to najlepšie, čo dom má, a množstvo jedla často prevyšuje to, čo sú stolovníci schopní zjesť. Po hlavnom jedle takmer vždy nasleduje podávanie silného, sladkého čierneho čaju v malých pohárikoch, ktorý funguje ako digestív a príležitosť na ďalšiu konverzáciu.
Čo ochutnať v Arbíle
Arbílsky kebab. Hoci je kebab v Iraku všadeprítomný, ten arbílsky je v Iraku pojmom sám o sebe a líši sa od bagdadského či mosulského. Jeho špecifikum spočíva v použití čistého jahňacieho mäsa s vysokým podielom tuku, ktoré sa melie veľmi nahrubo a iba sa solí.
Masgouf na arbílsky spôsob. Zatiaľ čo masgouf je iracké národné jedlo (grilovaný kapor), v Arbíle sa často stretnete s variantom, kde sa ryba potiera špeciálnou marinádou z granátového jablka a tamarindu ešte pred pečením, nie až po ňom.
Dolma Hewlêr. Kurdská dolma z Arbílu je známa tým, že je suchšia a kyslejšia než jej arabský náprotivok z juhu. Miestni do nej často pridávajú vo veľkom sumak a citrónovú soľ a na rozdiel od bagdadskej verzie, ktorá je často plná paradajkovej omáčky, sa v Arbíle varí skôr vo vlastnej šťave a oleji.
Šerbet z hrozienok (sherbet mêwij). V uliciach okolo citadely v Arbíle narazíte na predajcu tohto nápoja, ktorý sa líši od bežných ovocných štiav. Vyrába sa z čiernych sušených hrozienok, ktoré sa dlho lúhujú a varia s mätou, čím vzniká hustý, tmavý a veľmi sladký nápoj, ktorý je pre staré mesto typický.
Syr s divokým cesnakom (penir-e Kurdi). Na jar sa na trhoch v Arbíle objavuje čerstvý biely syr, do ktorého sa priamo pri výrobe pridávajú listy divokého cesnaku, zbieraného v okolitých horách. Cesnak syru dáva nezameniteľnú štipľavú chuť.
Kam na jedlo v Arbíle
Yassin Kebab. Jeden z najstarších a najznámejších podnikov v meste, čo dokladá neustály ruch a vysoká návštevnosť miestnych obyvateľov. Hlavným dôvodom vašej návštevy by mal byť ich klasický jahňací kebab.
Mam Khalil. Historická čajovňa ukrytá v útrobách bazára. Zastavte sa tu na silný, sladký čierny čaj. Steny sú pokryté fotografiami a memorabíliami mapujúcimi históriu podniku i samotného mesta.
Qeyserî Bazar. Hlavná mestská tržnica, kde sa jedlo nakupuje aj konzumuje priamo v uličkách. Ideálna lokalita na nákup a ochutnávku miestnych sladkostí (baklava), sušeného ovocia, orechov a korenia, prípadne na rýchle občerstvenie v malých stánkoch ukrytých medzi obchodmi.
Iskan. Celá ulica fungujúca ako tepna nočného života a gastronómie. Skvelá lokalita na večernú prechádzku spojenú s ochutnávaním pouličného jedla.
Shkar Fish Restaurant. Ideálne miesto na ochutnávku irackého národného jedla masgouf. Výrazne odporúčam rezerváciu vopred.
Kasa Brnj. Reštaurácia špecializovaná na rovnomennú špecialitu kasa brinj. Veľmi jednoduché, až diétne jedlo, ale chuťovo skvelé.
Iskan je legendárna street food ulica v srdci kurdského Arbílu. Tento živelný koridor ožíva predovšetkým po západe slnka; miestni hľadajú únik pred denným teplom a vychutnávajú si rušnú atmosféru až do svitania. Návštevníci tu nájdu desiatky stánkov ponúkajúcich grilované mäso, kebaby aj tradičný silný čaj. Nočný Iskan je skutočné gastronomické srdce mesta.
Yassin Kebab je legendárna kebabáreň v kurdskom Arbíle, pravdepodobne tá najlepšia v meste. Nájdete ju v autentických uličkách bazára pod starou citadelou. Miestni kuchári pripravujú čerstvý kebab na drevenom uhlí priamo pred vašimi očami.
Chaykhana Mam Khalil je legendárna čajovňa ukrytá v labyrinte starého bazára Qaysari v irackom Arbíle. Jej steny aj strop pokrývajú tisíce zarámovaných fotografií hostí. Nájdete na nich politikov, básnikov aj obyčajných štamgastov. Podnik založil v roku 1952 Mam Khalil a dnes v rodinnej tradícii pokračuje jeho syn.
