Nazr (نذر) je slávnostný sľub či záväzok, ktorý človek urobí voči Alláhovi alebo iným svätým osobnostiam v islame, najčastejšie vo forme poskytnutia jedla či iného daru potrebným ľuďom (zjednodušene).
Výraz sofreh nazr (سفره نذر) doslova znamená “prestretý stôl nazr”. Sofreh je perzské slovo označujúce obrus či prestretý stôl s potravinami. Táto tradícia spočíva v príprave a rozdeľovaní jedla medzi ľudí zadarmo ako splnenie náboženského sľubu (nazr). Ľudia, ktorí vykonajú sofreh nazr, veria, že týmto aktom splnia svoj sľub voči Alláhovi a zároveň získajú duchovné požehnanie.

Nazr patrí medzi dôležité tradície najmä v Iráne, Afganistane, Tadžikistane a ďalších krajinách s moslimskou populáciou, predovšetkým šiitského smeru islamu.
V rámci tradície nazr môžu ľudia pripraviť aj veľmi jednoduché občerstvenie – čaj a sladkosti (napríklad sušienky, figy, datle či sladké pečivo). V Iráne sú podobné akcie veľmi časté a majú rôzne formy — od veľkých verejných hostín až po malé neformálne stretnutia v domácnostiach či na ulici. Práve takýchto malých neformálnych akcií som sa mal náhodou možnosť zúčastniť v iránskom meste Jazd.

Tradícia nazr a sofreh nazr má korene v islamskom učení a perzskej kultúre. Nazr je spomínaný v Koráne (napríklad v súre Al-Baqara, verš 270), čo ho robí nábožensky významným a rešpektovaným aktom. V priebehu času sa tento zvyk stal neoddeliteľnou súčasťou každodenného života iránskych rodín, najmä počas náboženských sviatkov a špeciálnych príležitostí.
Pripravené pohostenie sa rozdáva všetkým okoloidúcim, susedom, príbuzným a najmä ľuďom v núdzi. Tradície sa môžu zúčastniť všetci ľudia bez ohľadu na ich náboženské vyznanie či sociálne postavenie, ženy aj deti.
Sofreh nazr má okrem náboženského významu aj silný spoločenský rozmer. Podporuje solidaritu, štedrosť, empatiu a spoločenskú súdržnosť. Ľudia veria, že plnením tohto sľubu získajú duchovnú priazeň, požehnanie a ochranu pre seba i svojich blízkych. Nazr tiež posilňuje pocit jednoty a vzájomnosti v komunite.
Sofreh nazr je považovaný za dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva Iránu a ja som veľmi rád, že som mal možnosť ho pozorovať a malé pohostenie prijať.