Tunisko je jedným z najvýznamnejších producentov olivového oleja na svete a olivový olej hrá v tuniskej kuchyni aj ekonomike zásadnú úlohu. Olivovníky sa na území dnešného Tuniska pestujú už tisíce rokov, pravdepodobne ich sem priviezli už Feničania. Dnes olivovníky pokrývajú rozsiahle oblasti na severe a v strede krajiny a olivový olej je jedným z pilierov tuniského exportu. Tunisko je po Španielsku, Taliansku a Grécku štvrtým najväčším producentom olivového oleja na svete.
Až 75 % tuniského olivového oleja sa vyváža, väčšina do krajín EÚ.
Olivový olej je neoddeliteľnou súčasťou tuniskej kuchyne a každodenného života. Používa sa na varenie, vyprážanie aj dochucovanie rôznych pokrmov, nájdeme ho v šalátoch, hlavných jedlách aj polievkach. Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že olivovým olejom sa tu skutočne nešetrí.
Hlavnou odrodou olivovníkov v Tunisku je chemlali. Vyznačuje sa robustnosťou a odolnosťou voči suchu, väčšina plantáží totiž v Tunisku nie je umelo zavlažovaná. Chemlali rastie hlavne v strednom a južnom Tunisku. Druhou najčastejšou odrodou, pestovanou najmä na severe Tuniska, je chetoui. Tá dáva oleje intenzívnej zelenej farby. Absolútnu väčšinu tuniskej produkcie (až 90 %) tvoria extra panenské olivové oleje. Rovnako ako v Európe musí extra panenský olivový olej spĺňať prísne požiadavky na nízku kyslosť a absenciu chýb, musí byť získaný výhradne mechanickými postupmi za studena. Zvyšných 10 % tvoria oleje nižšej kvality, väčšina z nich ide tiež na export.
Tunisko má ideálne podmienky na pestovanie olivovníkov – dlhé horúce letá a mierne zimy s dostatkom zrážok. Zber prebieha od novembra do februára, zvyčajne ručným zberom plodov zo stromov alebo zo zeme. Iba väčší producenti používajú mechanizovaný zber. Podľa štatistík pripadá 54 % celkovej plochy olivových hájov v Tunisku na malé sady s rozlohou menšou ako 5 hektárov. Lisovne sú rozmiestnené po celej krajine, aby sa minimalizovala časová medzera medzi zberom a spracovaním a zachovala sa vysoká kvalita oleja.
Olivový olej nie je jediným olivovým produktom z Tuniska. Samozrejme, veľkej obľube sa tešia aj čierne olivy v náleve, zelené olivy, olivová pasta alebo olivové mydlo. Olivové drevo sa používa v rezbárstve.
Napriek nepopierateľnej kvalite má tuniský olivový olej občas problém nájsť si cestu ku koncovým zákazníkom pod vlastným menom. Veľká časť exportu smeruje do Európy, kde býva miešaný s európskymi olejmi a predávaný pod talianskymi alebo španielskymi značkami. Veľa tuniského extra panenského olivového oleja sa spotrebuje v Európe a Severnej Amerike pod inou “vlajkou”. Je to dané tradíciou – talianske a španielske olivové oleje sú na trhu zavedené oveľa dlhšie a majú vybudovanú stabilnú klientelu. Je to veľká škoda. Väčšina tuniských olivových olejov, ktoré som mal možnosť ochutnať, bola chuťovo vynikajúca.
Tuniský olivový olej sa do miestnych jedál skvele hodí a je vidieť, že Tunisané svoj olivový olej milujú. Jedlá s ním rozhodne nie sú nudné.
A čo vy a tuniský olivový olej? Narazili ste naň niekde? Za ochutnanie rozhodne stojí.
Dobrú chuť!
