Stolovanie v Iráne sa výrazne líši od európskych zvykov. Typickým znakom je stolovanie na zemi, pred vstupom do priestoru jedla sa vždy vyzúvajú topánky. Jedlo sa často konzumuje rukami, chlieb slúži ako nástroj na naberanie jedla. Iránci kladú veľký dôraz na pohostinnosť, zdieľanie pokrmov a spoločné stolovanie.
Kashk-e bademjan je tradičný iránsky pokrm pripravovaný z baklažánu, fermentovanej srvátky zvanej kashk a aromatického korenia. Jedlo sa podáva teplé alebo pri izbovej teplote, tradične sa naberá chlebom ako sangak, lavash či barbari. Ide o obľúbený predkrm iránskej kuchyne.
Kashk je tradičný fermentovaný mliečny produkt, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť iránskej kuchyne. Vyrába sa fermentáciou srvátky, zahusťuje sa a tvaruje do guľôčok či placiek a suší. Sušený kashk má dlhú trvanlivosť. Jeho výrazná slano-kyslá chuť obohacuje jedlá ako kashk-e bademjan, ash-e reshteh alebo kaleh joosh.
Nan-e ghandi, známy ako perzský sladký chlieb, je tradičné iránske pečivo s jemnou, nadýchanou štruktúrou a sladkou chuťou. Názov pochádza z perzských slov "nan" (chlieb) a "ghand" (cukor), čo odkazuje na jeho hlavnú charakteristiku. Nan-e ghandi je symbolom pohostinnosti, servíruje sa k čaju či káve pri rodinných a spoločenských stretnutiach.
Torshi je tradičná nakladaná zelenina typická pre iránsku a blízkovýchodnú kuchyňu. Torsh znamená v perzštine "kyslý". Pripravuje sa fermentáciou alebo nakladaním v octovom náleve. Používa sa široké spektrum zeleniny, ako je karfiol, mrkva, baklažán, uhorky, cesnak a cibuľa, pričom v niektorých regiónoch sa nakladá aj nezrelé ovocie. Torshi sa podáva ako príloha k hlavným jedlám, kde svojou výraznou kyslou chuťou obohacuje pokrmy, podporuje trávenie a vyvažuje ťažšie a mastnejšie jedlá.
Samboseh je tradičný iránsky street food, ktorý pochádza z južných oblastí Iránu a Perzského zálivu. Ide o tenkú chlebovú placku plnenú zmesou zemiakov, cibule, cesnaku, čerstvých byliniek a korenia. Náplň môže obsahovať aj mleté mäso, ale samboseh sa často pripravuje vo vegetariánskej verzii. Placka sa starostlivo zabalí do trojuholníkového tvaru a smaží dozlatista. Podáva sa horúca, často s rôznymi omáčkami.
Pashmak je tradičná iránska cukrovinka s nadýchanou, vláknitou štruktúrou pripomínajúcou cukrovú vatu. Jeho názov v perzštine znamená "malá vlna". Jemné cukrové vlákno pashmaku vzniká náročným procesom naťahovania a pretahovania cukrového sirupu zmiešaného s múkou a sezamovým olejom. Pashmak pochádza z mesta Jazd, známeho výrobou cukroviniek.
Habeh anab sú iránske jujubové kocky. Ide o tradičnú sladkosť vyrábanú z plodov jujuby. Tieto malé kocky vznikajú lisovaním a sušením dužiny jujuby, ktorá im dodáva prirodzene sladkú chuť pripomínajúcu ďatle. V Iráne sa konzumujú samostatne alebo sa pridávajú do čajov a dezertov.
Gaz je tradičná iránska cukrovinka pripomínajúca nugát. Vyrába sa z bielkov a prírodnej sladkej miazgy zvanej mana, ktorú dopĺňajú pistácie alebo mandle. Pochádza z mesta Isfahán, kde sa vyrába od čias dynastie Safíovcov. Pôvodne sa jednalo o delikatesu pre šľachtu. Dnes je gaz symbolom isfahánskeho cukrárstva a obľúbeným suvenírom.
Nabat je tradičný iránsky kryštalizovaný cukor. Jedná sa o veľké, priehľadné či nažltlé kryštály, často na tyčinkách. Slúži najmä na osladenie čaju. Okrem Iránu je obľúbený aj v ďalších krajinách Blízkeho východu a južnej Ázie.
