Čo ochutnať vo Valencii
Valencia (valencijsky València) je tretie najväčšie mesto Španielska a rodisko paelly. Do mesta som raz prišiel čírou náhodou presne 20. septembra, keď sa oslavuje svetový deň paelly (World Paella Day). Netušil som to, kým som nenarazil na prvú ochutnávku - a potom som už len jedol. Máloktorá náhoda sa mi na cestách oplatila viac.
Historické vplyvy na gastronómiu Valencie
Za valencijskou kuchyňou stojí voda. Ryžu priniesli Arabi do močiarov okolo mesta už v ranom stredoveku a pri sladkovodnej lagúne Albufera kúsok na juh od centra sa pestuje dodnes. Práve z polí okolo Albufery vzišla paella aj celá rodina valencijských ryžových jedál - pôvodne strava roľníkov, ktorí do panvice dávali, čo bolo poruke: kura, králika, zeleninu. Morské plody do pravej paelly valenciany nepatria, nech vám v turistických reštauráciách tvrdia čokoľvek.
Arabom vďačí Valencia ešte za jednu plodinu: hľuzu zvanú chufa. Pestuje sa v obciach severne od mesta, najmä v Alboraii a od roku 1995 ju chráni označenie pôvodu Chufa de València. Z chufy sa vyrába horchata, nápoj, ktorý k Valencii patrí rovnako pevne ako paella - len o prvenstvo sa tu mesto nemusí deliť so zvyškom Španielska.

Čo ochutnať vo Valencii
- Paella valenciana. Ryža zafarbená šafranom, kura, králik a veľké biele fazule garrofó, to všetko z panvice, podľa ktorej sa celé jedlo volá. Pochádza z okolia Albufery, autentická receptúra má presne desať ingrediencií - chorizo ani morské plody medzi nimi nehľadajte.
- Horchata (orxata de xufa). Sladký "mliečny" nápoj z pomletých hľúz chufy, vody a cukru. Chufu smú pod chráneným označením pôvodu pestovať len vo vymedzených obciach okolo Valencie - horchata je teda miestna doslova od koreňa.
- Fartons. Podlhovasté kysnuté pečivo s cukrovou polevou. Vzniklo v 60. rokoch 20. storočia v Alboraii s jediným cieľom: nasiaknuť čo najviac horchaty a nerozpadnúť sa pritom.
- Agua de Valencia. Kokteil z čerstvej pomarančovej šťavy, cavy, vodky a ginu. Namiešal ho v roku 1959 Constante Gil v podniku Café Madrid hosťom z Bilbaa, ktorí chceli niečo nové.
- Fideuà. Sestra paelly, v ktorej ryžu nahradili krátke rezance. Podľa legendy vznikla, keď lodný kuchár z Gandíe upravil arroz a banda tak, aby kapitánovi prestala chutiť a on prestal posádke vyjedať porcie - plán zlyhal a Španielsko získalo klasiku. Ochutnáte ju na celom pobreží od Valencie po Alicante.
- Arroz al horno. Zapekaná ryža z hlinenej misy s cícerom, zemiakmi a krvavničkou - povýšené zvyšky z nedeľného hrnca. Recept pochádza z valencijského vnútrozemia, za jeho kolísku sa považuje Xàtiva.
- All i pebre. Úhor dusený v hustej omáčke z cesnaku a papriky, špecialita rybárskej dediny El Palmar priamo na brehu Albufery. Miestnejšie jedlo vo Valencii nenájdete - úhory sa lovia pár stoviek metrov od hrnca.
- Esgarraet. Studené predjedlo z pečenej červenej papriky a solenej tresky, oboje natrhané rukami. Presne to znamená valencijské sloveso esgarrar, podľa ktorého dostalo jedlo názov.
- Buñuelos de calabaza. Tekvicové šišky, ktoré počas marcového sviatku Las Fallas vyprážajú na každom rohu. Predávajú sa v kornútiku a namáčajú sa do hustej horúcej čokolády.
- Coca. Ploché pečivo so slanou aj sladkou náplňou, pečené v celom katalánsky hovoriacom Stredomorí. Valencijské pekárne ho predávajú na kusy ako rýchlu desiatu.
- … a prípadne ďalšie desiatky španielskych jedál zo zoznamu: Čo ochutnať v Španielsku.

Keby som si mal vybrať deň, kedy sa do Valencie vrátiť, bude to zase 20. september. Trafiť najväčší sviatok paelly priamo v jej rodnom meste sa mi podarilo omylom - a odvtedy tvrdím, že najlepší gastronomický plán je žiadny plán.
Užite si jedlo vo Valencii!
Paella: sprievodca španielskymi jedlami z ryže
Jamie Oliver do nej pridal chorizo a Španielsko mu to dodnes nezabudlo. Paella je najslávnejšie zo španielskych ryžových jedál - a prísne vzaté ani nie je španielska, ale valencijská. Prehľad rodiny arroces vysvetľuje, prečo sa jedlo volá podľa panvice, čo je socarrat a prečo si najlepšiu ryžu dáte na obed.
Níspero de Callosa: mišpuľa japonská z provincie Alicante
Níspero de Callosa je mišpuľa japonská z terás okolo mestečka Callosa d'en Sarrià v provincii Alicante, od roku 1992 s chráneným označením pôvodu. Oranžový plod veľkosti marhule sa jedáva čerstvý a olúpaný, má šťavnatú sladkú dužinu a niekoľko veľkých kôstok. Strom pochádza z Číny, názov zdedil po európskej mišpuli a sezónu má krátku - od apríla do konca mája.
Coca: ploché pečivo z Valencie, Katalánska a Baleár
Coca je ploché pečivo z katalánsky hovoriacej časti Španielska: cesto s náplňou navrchu alebo medzi dvoma plátmi, slané aj sladké, pečené na plechu. Jedno slovo pokrýva katalánsku cocu de recapte, baleársku cocu de trempó aj alicantské špeciality s tuniakom a posýpkou. Odkiaľ prišiel názov, čo je na téze o coce ako matke pizze a ako dopadli tri pekárne v Alicante.