Čaj predstavuje bez preháňania dôležitú súčasť každodenného života obyvateľov Iránu. Zohráva významnú úlohu v iránskej kultúre aj zvyklostiach. Irán patrí medzi krajiny s najväčšou spotrebou čaju na svete. Tradičný iránsky čaj je čierny, spravidla silne sladený.
Iránsky čaj: symbol perzskej pohostinnosti
História a význam čaju v Iráne
Irán dnes patrí medzi významných producentov a konzumentov čaju, jeho história v tejto oblasti však v porovnaní s niektorými inými krajinami, ako sú Čína alebo India, nie je príliš dlhá. Čaj sa v Iráne začal výraznejšie presadzovať až počas 19. storočia, keď na krajinu mala vplyv kultúra susedných štátov, najmä Ruska. Ruskí obchodníci a cestovatelia pravdepodobne priniesli zvyk prípravy čaju pomocou samovaru, ktorý sa v Iráne rýchlo rozšíril a stal sa neodmysliteľnou súčasťou domácností, čajovní, kaviarní a ďalších spoločenských miest.
Iránci pijú čaj počas celého dňa, pri privítaní hostí, rodinných stretnutiach, pracovných rokovaniach a pri mnohých slávnostných príležitostiach.
Iránsky čaj a jeho príprava
Iránci preferujú čierny čaj. Čaj sa tradične podáva v malých sklenených šálkach, často je silne sladený kryštalizovaným cukrom alebo kúskami cukru, ktoré sú naštiepané z homole.
Kocky cukru si Iránci niekedy vkladajú priamo do úst a cez cukor čaj pomaly usrkávajú. Tento spôsob pitia je charakteristickým znakom iránskej čajovej kultúry (ja som naň však bohužiaľ nenarazil). Na čo ale narazíte bežne, je preliatie horúceho čaju na podšálku a pitie čaju z neho.
Samovar a jeho používanie v Iráne
Samovar je tradičné zariadenie na prípravu čaju, ktoré pozostáva z veľkej kovovej nádoby s vnútornou rúrkou. V rúrke sa zakladá oheň (typicky pomocou dreveného uhlia alebo dnes častejšie elektricky), ktorý ohrieva vodu v nádobe okolo rúrky. Hore na samovare sa zvyčajne nachádza kanvica s koncentrovaným čajovým výluhom. Pri servírovaní si každý naleje do skleneného pohára malé množstvo tohto silného čaju a doplní ho horúcou vodou zo samovaru podľa vlastnej chuti.
Produkcia čaju v Iráne
Iránsky čaj sa pestuje predovšetkým v severných provinciách krajiny, najmä v oblasti Gílán, a tiež v provinciách Mazandarán a Golestán na pobreží Kaspického mora. Tieto oblasti majú vhodné klimatické podmienky – vysokú vlhkosť, dostatok zrážok a mierne teploty – čo umožňuje úspešné pestovanie čajovníka.
Napriek tomu, že produkcia čaju v Iráne má dlhú históriu, domáca produkcia nestačí pokryť vysokú spotrebu v krajine. Irán preto musí časť čaju dovážať najmä z Indie, Srí Lanky, Číny a ďalších krajín.
Kultúrne aspekty pitia čaju v Iráne
Čaj je v Iráne symbolom pohostinnosti a priateľstva. Čajovne sú bežnou súčasťou iránskych miest a dedín, kde ľudia trávia čas diskusiami, počúvaním tradičnej hudby, hraním hier či čítaním poézie. Podávanie čaju hosťom je považované za prejav zdvorilosti a úcty.
Čaj je v Iráne jednoducho neodmysliteľnou súčasťou života.
