Nevmekân Sahil, Istanbul: kaviareň v knižnici na nábreží Üsküdaru
Kaviarne sa zvyčajne prezradia hlukom - syčiacou parou a rozhovormi cez tri stoly - a tie istanbulské dvojnásobne: čaj sa tu roznáša aj v ruchu Veľkého bazáru. O to zvláštnejší je podnik, kde je najhlasnejším zvukom obracanie stránok. Nevmekân Sahil je kaviareň a verejná knižnica pod jednou kupolou, ktorú na nábreží istanbulskej štvrte Üsküdar otvorila miestna radnica v bývalom svadobnom paláci. Patrí do rodiny obecných čitární, ktorými Turecko oprašuje starý osmanský vynález: kaviareň, do ktorej sa chodí čítať.
Nové miesto v bývalom svadobnom paláci
Nev znamená po perzsky nový, mekân po arabsky miesto - spolu "nové miesto". Nové sú pritom tieto miesta vždy len napoly: radnica Üsküdaru vyberá pre svoje čitárne staré budovy, ktoré už doslúžili. Prvý Nevmekân dostal v roku 2015 bývalú električkovú vozovňu, ďalšie dva historické kúpele a vilu zakladateľa Osmanskej banky. Pobočka Sahil - "nábrežie" - sa v októbri 2018 nasťahovala do obecného svadobného paláca a je z celej päťky najväčšia. Tam, kde si snúbenci kedysi hovorili áno, dnes študenti mlčky podčiarkujú v skriptách.
Čitárne ako volebný sľub
Slovo kıraathane znamená doslova dom čítania. Tento názov niesli už istanbulské kaviarne 19. storočia, kde sa pri tureckej káve nahlas predčítali noviny tým, čo sami nevedeli čítať; ako prvá si ho nad dvere vyvesila kaviareň Sarafim v roku 1857. Od roku 2018 tradíciu oživuje celoštátny predvolebný sľub: millet kıraathanesi, národné čitárne s knihami, čajom a múčnikom zadarmo v réžii radníc. Üsküdarská radnica svoj Sahil vyhlasovala za jeden z najlepších príkladov celej myšlienky; drobnosť, že jej prvá čitáreň je o tri roky staršia ako samotný program, pritom nikoho nezaujímala. Na európskej strane mesta medzitým vyrástol štátny náprotivok, knižnica Rami v bývalých kasárňach so 4 200 miestami na sedenie - megaknižnica s kaviarňou, zatiaľ čo Nevmekân zostáva kaviarňou s knižnicou.
Kaviareň pri vchode, knihy uprostred
Interiér tvoria sústredné kruhy: pri vchode kaviareň, dookola galéria s výstavami a uprostred kruhová čitáreň, nad ktorou sa klenie kupola s maľovaným vlysom. Knižnica je rátaná na stotisíc zväzkov - pätina z nich však existuje len digitálne - a vyhľadávací automat ukáže, v ktorom regáli kniha stojí. Obsluha roznáša turecký čaj, kávu a drobné zákusky; kto zažil študovňu univerzitnej knižnice v skúškovom, spozná tú atmosféru okamžite. Len tu medzi stolmi chodí čašník v zástere.
Najlepšie sa tu vždy mali študenti. Radnica roky rozdávala študentom čaj, simit a po polnoci aj polievku zadarmo a čitáreň fungovala nonstop - nočná služba, o akej sa bifľošom inde môže len snívať. Lenže nové vedenie radnice v roku 2024 nonstop prevádzku zrušilo a čitárne začali zatvárať o šiestej večer; z otváracích hodín knižnice sa stal politický spor. Pred cestou si preto overte jedno: otváracie hodiny. A rátajte s plnými stolmi - "skrytý klenot" zo sprievodcov navštevovalo už v prvom roku prevádzky okolo stotisíc ľudí mesačne.
Čaj medzi regálmi
Keď som sedel pri drevenom stolíku medzi regálmi, okolo sa učili študenti a čitáreň zalievalo prirodzené svetlo, ktoré dnu padalo cez presklenú strechu. Pokoj vydržal aj tam, kde sa pri stoloch obsluhovalo. Čaj bol horúci a silný, personál príjemný a platiť sa dalo kartou; pohárik tureckého čaju stál 5 TRY (0,30 EUR) a mohol som si k nemu objednať aj niečo malé pod zub. Celý čas som si pritom dával pozor len na jedno: aby som necinkol lyžičkou o sklo.
Nevmekân Sahil
