Etli ekmek je tradičné turecké jedlo pochádzajúce z mesta Konya, ktoré na prvý pohľad pripomína extrémne pretiahnutú, tenkú pizzu, ktorej dĺžka často presahuje jeden meter.
Nejde však o variáciu na najznámejšie talianske jedlo, ale o zaujímavý pokrm so špecifickým spôsobom pečenia. Základom je veľmi tenké cesto, ktoré sa pod ťarchou mäsovej zmesi neprehýba, ale naopak si zachováva chrumkavosť. Na rozdiel od známejšieho pide, ktoré má tvar lodičky a hrubšie okraje, je etli ekmek plochejší, dlhší a zameraný na dokonalú rovnováhu medzi minimálnym množstvom cesta a šťavnatou vrstvou náplne.
Etymológia názvu je prostá: “etli” znamená s mäsom a “ekmek” znamená chlieb. Doslova teda jete chlieb s mäsom. História etli ekmek je úzko spätá s kultúrou verejných pecí. V minulosti, a v mnohých štvrtiach to platí dodnes, ľudia pripravovali doma podľa rodinného receptu vlastnú mäsovú zmes (iç) a nosili ju do miestneho pekárstva. Pekár potom iba dodal cesto, vytvaroval dlhé placky, upiekol ich a za drobný poplatok odovzdal späť.
Tajomstvo skvelého etli ekmek je v kvalite mletého mäsa a jeho pomere k zelenine. Tradične sa používa hovädzie mäso, ideálne z rebier alebo inej prerastenejšej časti, prípadne zmes hovädzieho a jahňacieho. Tuk je (ako viete) nositeľom chuti a zaisťuje, že sa mäso v prudkej žiare nevysuší. K mäsu sa pridávajú nadrobno nasekané paradajky, zelené papriky, cibuľa a petržlen. Dôležité je, že zelenina sa nemixuje na kašu, ale krája na veľmi malé kúsky, aby si zachovala štruktúru a pustila šťavu až v peci. Výsledná zmes je roztierateľná, čo je kľúčové pre to, aby sa prepojila s cestom a vytvorila jednoliaty celok.
Príprava etli ekmek vyžaduje veľkú mieru zručnosti. Pekár vezme bochník kysnutého cesta a na pomúčenej doske ho začne ručne rozťahovať. Na takto pripravený základ sa prstami, namočenými vo vode alebo oleji, nanesie mäsová zmes. Musí byť rozprestretá rovnomerne a tenko, aby sa mäso stihlo prepiecť v rovnakom čase ako tenké cesto. Tesne pred sádzaním do pece sa cesto vyťahuje do dĺžky, kým nie je tenké ako papier. Skúsený majster dokáže vytvoriť placku dlhú aj cez meter a pol, ktorá sa zmestí akurát na dlhú drevenú sádzaciu lopatu. Pečenie trvá len niekoľko minút. Cesto okamžite naskakuje, okraje zlatnú a miestami černejú, tuk z mäsa začína bublať a syčať.
Etli ekmek sa servíruje horúci, priamo z pece, obvykle na dlhej drevenej doske, ktorá kopíruje jeho tvar. Obsluha ho naporciuje na menšie, zhruba dvadsaťcentimetrové obdĺžniky. Je sa výhradne rukami. Najlepšie si ho vychutnáte s jogurtovým ayranom.
Vo svete tureckej kuchyne existuje niekoľko “príbuzných”, ktoré si neznalý stravník môže s etli ekmek pomýliť. Najznámejší je lahmacun, ktorý je však okrúhly, cesto je ešte tenšie a zmes obsahuje viac zeleniny a cesnaku, takže mäsová chuť nie je taká dominantná. Ďalším príbuzným je klasické pide, ktoré má tvar lodičky, hrubšie okraje zahnuté dovnútra a náplň môže byť syrová, vaječná alebo s kúskami mäsa.
Dobrú chuť!
🇹🇷 Zažite pravú chuť Turecka! Prihláste sa k môjmu newsletteru a získajte zadarmo kompletného sprievodcu, ktorý vám pomôže objaviť a vychutnať si autentické turecké pokrmy a nápoje počas vašej cesty.
