Gruzínci milujú jedlo, spoločnosť a oslavy. „Supra“, gruzínsky typ hostiny, je veľkolepou gastronomickou oslavou, ktorá je pre nás navyše zvláštna prítomnosťou špeciálnej postavy označenej ako „tamada“. Úlohou tamady je viesť oslavu a prednášať prípitky (ktoré sú veľmi časté).
Pri supre sa hostia stretnú pri stole pokrytom nespočetnými lahôdkami, súčasne sú však pozvaní na účasť v rituáli, ktorý spája tradíciu, jedlo a priateľstvo. Na gruzínskej hostine na stole nájdete širokú škálu miestnych jedál, od syrového chačapuri až po šťavnaté knedličky chinkali. V strede stola často dominuje grilované mäso mtsvadi, doplnené sortimentom nakladanej zeleniny, syrov a chleba. Supra teda nie je len jedlo a oslava, je to kulinárska cesta po tom najlepšom, čo gruzínska kuchyňa ponúka. Najčastejšie sa popíja víno, nemôže však chýbať ani miestna pálenka chacha.
Tamada: sprievodca hostinou
Dušou hostiny je v Gruzínsku „tamada“, ktorý je zodpovedný za udržanie ducha a smerovanie hostiny. Tamada je zároveň zodpovedný za prípitky. Nie je to len symbolická úloha, tamada je srdcom a dušou hostiny a jeho prípitky by mali byť humorné, sentimentálne, filozofické alebo hlboko emotívne.
Prípitek je nedeliteľnou súčasťou večera a hlavnou povinnosťou tamady. Prípitky, často poetické a emotívne, sa týkajú rôznych tém, ako je láska, priateľstvo, predkovia a vlasť. Tieto prípitky zobrazujú zaujímavý pohľad na hodnoty a povahu gruzínskeho ľudu. Okrem toho ponúkajú možnosť na vyjadrenie kolektívnej radosti, zdieľanej smútky alebo spoločných nádejí. Supra môže byť nielen slávnostná, ale aj smútočná.
Supra je tiež dôkazom tisícročnej gruzínskej kultúry. Táto starobylá hostina bola organizáciou UNESCO navrhnutá za súčasť svetového nehmotného kultúrneho dedičstva, čo len dokazuje jej vnútornú hodnotu.
Na mnohých miestach v Tbilisi a inde je možné nájsť kópie bronzovej sochy „tamady“. Originálna soška pochádza pritom už z 7. storočia pred n. l. Tamada je tu zobrazený v špecifickom sede, v rukách drží dutý roh, z ktorého sa pije.
Počas svojho pobytu v Gruzínsku som mal dvakrát možnosť zúčastniť sa supry. Prvýkrát to bola skôr symbolická hostina, ktorá bola pripravená pre hostí výletu za gruzínskym vínom. Tu som mal príležitosť vyskúšať si po vyslovení prípitku pitie vína do dna z dutého byvolieho rohu. Potom som náhodou narazil na autentickú supru s charizmatickým tamadou v jednom z pivníc v Kutaisi. Ak narazíte na supru, zvážte, či sa pripojíte aktívne. Pri hostine sa pije často, veľa a do dna. Ďalší deň môže začať neprijemnou bolesťou hlavy. Zažiť pravú supru pre mňa však bol jeden z najsilnejších zážitkov z Gruzínska.
Na zdravie a pite s rozumom!
