Starý trh v Betleheme: ranný souk pod kamennými oblúkmi
Pár krokov od námestia, kam prichádzajú autobusy s pútnikmi, sa Betlehem zúži na spleť uličiek, v ktorých aj cez deň svietia žiarovky na drôtoch. Namiesto suvenírov tu ležia debny paprík, citrónov a zemiakov, na ktorých ešte drží hlina, a medzi stánkami sa preplietajú nákupné vozíky.
Starý trh (arabsky: السوق القديم, as-Suq al-Qadim) je každodenné trhovisko v historickom jadre Betlehema - miesto, kde palestínska kuchyňa začína, o pár hodín skôr, než sa z nej stane jedlo na tanieri.
Prečo sa trh nazýva souk a kadiaľ vedie
Na slovo souk narazí cestovateľ v každom arabskom meste a jeho pôvod je starší ako obchody, ktoré dnes označuje: arabský koreň s-w-q znamenal hnať. Na trh kedysi hnali dobytok a názov zostal miestu aj potom, čo zvieratá vystriedali prepravky so zeleninou. Betlehemský souk patrí k tým skromnejším. Jeruzalem, Hebron či Nábulus majú celé sústavy trhov rozdelených podľa remesiel; Betlehem má jedinú kľukatú trasu. Začína na konci ulice Al Mdbasseh neďaleko kláštora a uličkami pod kamennými oblúkmi vedie až na námestie Al Manarah, ktoré susedí s námestím Manger pri bazilike Narodenia Pána.
Odkiaľ sa na trh vozí úroda
Stará štvrť okolo trhu vyrástla v osmanských časoch. Dnešné usporiadanie je podľa betlehemskej radnice dielom nešťastia: zemetrasenie v roku 1927 väčšinu vtedajších obchodov zborilo a mesto priestor postavilo nanovo; pri poslednej oprave dostal trh novú infraštruktúru a kamenné fasády zostali pôvodné. Tovar však prichádza stále odtiaľ, odkiaľ prichádzal vždy - z dedín okolo Betlehema. Battir, ktorého kamenné terasy napája sedem prameňov už dvetisíc rokov, je od roku 2014 pre svoju poľnohospodársku krajinu zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO a susedný Artas nazývajú pre jeho záhrady zásobárňou betlehemského kraja. Voda je tu vzácna - zhruba štyri pätiny palestínskych polí závisia len od dažďa - a úroda z oboch dedín stojí na prameňoch, ktoré tečú dodnes. Kto chce trh zastihnúť v najväčšom ruchu, príde dopoludnia, keď farmári skladajú čerstvú úrodu.
Podnos bôbov, ktoré sa nazývajú ful
Medzi zeleninou stojí aj niekoľko stánkov s jedlom. Na jednom z nich veľký kovový podnos dusených bôbov, obložený plátkami citróna a posypaný petržlenovou vňaťou, vedľa druhý s cícerom - z toho sa v regióne robí hummus aj falafel. Bôby sa nazývajú ful a sú azda najrozšírenejším jedlom celého Blízkeho východu: vymyslel ich Egypt a na raňajky si ich osvojila celá Levanta. Celý názov ful medames nesie koptské slovo s významom "zahrabaný" - bôby sa kedysi nechávali pomaly dôjsť v hrnci zahrabanom do horúceho popola. Palestínska kuchyňa ich dochucuje paradajkami, paprikou a nakyslým sumakom; v Iraku sa z tých istých bôbov varí bagilla. Príborom je tu pita chlieb: bôby sa nejedia lyžicou, naberajú sa kúskom placky.
Ful je jedlo rána, rovnako ako celý trh. A možno práve preto pôsobí souk povedome aj na návštevníka z druhého konca sveta: čo u nás farmárske trhy predávajú ako víkendový návrat ku koreňom, tu nikdy neprestalo byť obyčajným spôsobom, ako nakúpiť.
Ráno medzi stánkami v Betleheme
Na starý trh som vošiel z ulice Al Mdbasseh a nechal som sa kľukatými uličkami doviesť až na námestie Al Manarah. Tadiaľto sa nedá ponáhľať: človek každú chvíľu uhýba vozíku alebo hlúčiku pri stánku. Cudzincov tu prakticky nenájdete a práve preto je prechádzka trhom zážitok - Betlehem tu žije svojím všedným dopoludním, bez ohľadu na to, kto sa pozerá. Pri jednom zo stánkov som ochutnal výborne ochutené bôby; viac ako konkrétnu chuť si však odnášam čulý ruch, ktorý na trhu vládne.
