Arabské trhy pri Damašskej bráne: nákupy v Jeruzaleme aj počas šabatu
Najprv tá váha. Ručná, s háčikom, akú som dovtedy videl snáď len v školskom kabinete fyziky - tu s ňou predavačka v šatke odvažuje snítky bylín rovno nad chodníkom, na ktorom sedí, s tovarom vo vreciach a debnách rozloženým okolo seba. Celý obchod sa zmestí na kus chodníka.
Arabské trhy pri Damašskej bráne sú spleť trhových uličiek v moslimskej štvrti Starého Mesta Jeruzalema - a najistejšie miesto, kde sa v Izraeli najete aj počas šabatu.
Brána, ktorá má tri mená
Po slovensky aj anglicky sa brána volá podľa karaván, ktoré od nej vyrážali na Damask. Arabsky je to Bab al-Amud (باب العامود), Brána stĺpu - podľa mramorového stĺpu z rímskych čias, ktorý stával na námestí hneď za ňou; dnes ho nehľadajte, leží aj so zvyškami pôvodnej brány pod úrovňou dnešnej ulice. A hebrejsky Ša'ar Šchem, brána na Šchem, teda dnešný Nábulus. Tri jazyky, tri mená - a každé ukazuje úplne inam. Dnešnú podobu brány dokončil roku 1538 staviteľ Darwíš al-Halabí pri veľkej prestavbe hradieb za Sulejmana Nádherného. Trh za ňou je asi starší: hlavná trhová ulica Chán az-Zajt nesie meno stredovekého karavanseraja, do ktorého poľnohospodári zvážali olivový olej. Dnes v nej kúpite hlavne topánky, mikiny a korenie. Meno zostalo oleju.
Trh, ktorý sa so šabatom nepočíta
V sobotu ráno je jeruzalemské Staré Mesto zvláštne tiché. Šiel som k bráne bočnými uličkami a takmer nikoho som nestretol - o to väčšmi ma zaskočilo, keď som za jedným rohom vstúpil rovno do plného trhu. Moslimská štvrť sa totiž riadi vlastným kalendárom: šabat tu nikto nedrží, takže kým západná, židovská časť Jeruzalema má od piatkového do sobotňajšieho večera zavreté takmer všade, pri Damašskej bráne sa naďalej nakupuje, pečie a melie káva. Dosť ochotne tu nakŕmia aj toho, kto si zle načasoval príchod. Úplne bez prestávky trh nejde - v piatok okolo poludňajšej modlitby sa časť obchodníkov vytratí smerom k al-Aksá. Staré Mesto tak zatvára natrikrát: moslimské obchody v piatok, židovské v sobotu, kresťanské v nedeľu. Kto si tie tri dni zosúladí, nakúpi v Jeruzaleme vždy - trh Machaneh Yehudah na západe mesta a súk pri bráne sa striedajú ako dve zmeny.
Zelenina zo zeme, bagely z vozíka
Najvýraznejšie postavy trhu nesedia za pultmi, ale priamo na zemi pred nimi: vidiecke predavačky, ktoré si ráno privezú zeleninu, bylinky, olivy a olej, rozložia ich na chodník a vážia na ručných vahách. Nejde o výjav naaranžovaný pre turistov - o predavačkách od Damašskej brány píšu miestne noviny ako o stálych postavách trhu a niektoré tu sedia na svojom mieste vyše tridsať rokov. Okolo nich beží bežný sortiment súku: vrecia korenia, sušené figy a orechy, sladkosti, šatky aj tenisky. A pečivo - oválne sezamové bagely kaak al-Quds, hummus a falafel vydávajú okienka medzi obchodmi. Hlavnou tepnou trhu navyše prechádza Via Dolorosa, siedme zastavenie krížovej cesty leží priamo medzi stánkami. Pútnici a miestni s nákupnými taškami sa tu míňajú v jednom prúde.
Kardamóm a Československo
Nakúpili sme zeleninu, olivy a čerstvé pečivo a nakoniec sme si v kaviarni pri bráne dali kávu s kardamómom. Bola hustá, horká a s penou - silnejšie raňajky som ten deň nepotreboval. Šálka stála 10 ILS (2,80 EUR), so sebou do kelímka ju predávajú za polovicu. Kaviarnik sa pýtal, odkiaľ sme - a Československo poznal bez zaváhania, tridsať rokov po jeho konci. Neopravoval som ho. Kto mieri ďalej, kúpi si pri bráne desiatu na cestu: z arabskej autobusovej stanice pár desiatok metrov ďalej chodí aj počas šabatu autobus č. 231 do Betlehema, cestovný lístok stojí 5,50 ILS (1,60 EUR). My sme ešte chvíľu sedeli nad kávou a pozorovali ten ruch. Pri Damašskej bráne beží čas po svojom: šabat tu nikdy nezačne a Československo nikdy neskončilo.
