Trh Vucciria: kde Palermo ponocuje
Sicílčina má vlastnú verziu slovenského "keď naprší a uschne": i balati ra Vucciria 'un s'asciucanu mai - dlažba Vuccirie neuschne nikdy. Celé stáročia to bola stávka na istotu, lebo rybie stánky kropili kamene vodou od rána do večera, aby úlovok na slnku vydržal. Dnes je to stávka prehraná: rybích stánkov zostala hŕstka a dlažba nejedno dopoludnie uschne skôr, ako sa trh stihne prebudiť.
Vucciria je najslávnejší z historických trhov Palerma - spleť uličiek a dvoch námestí medzi via Roma a starým prístavom, cez deň skomierajúci trh, po zotmení jedna z najživších street foodových scén Talianska.
Mäsiarstvo, po ktorom zostalo pomenovanie randálu
Spýtajte sa v Palerme, čo znamená vucciria, a odpovedia vám: zmätok, vrava, randál. Skutočný pôvod slova je pritom prozaickejší - a mäsitejší. Názov prišiel s Francúzmi: z boucherie, teda z mäsiarstva, sa na Sicílii stala bucceria, pretože trh vyrástol okolo porážania capov (sicílsky becco) a predaja mäsa. Až stáročia trhovníckeho kriku dali slovu druhý význam, ktorý ten pôvodný nakoniec prehlušil. Vucciria sa teda nevolá podľa randálu, ktorý robí - naopak, palermské slovo označujúce randál sa volá podľa nej.
Námestie od miestokráľa, sláva od maliara
Kedy sa tu začalo predávať, s istotou nevie nikto - pramene kolíšu medzi arabskými časmi a 12. storočím, keď pri neďalekom prístave kotvili janovskí a pisánski kupci. Pevný bod prichádza až v roku 1783, keď miestokráľ Caracciolo dal srdcu trhu podobu námestia s podlubím; volá sa podľa neho dodnes. O slávu sa potom postaral maliar: Renato Guttuso v roku 1974 vtesnal celý trh - ryby, mäso, zeleninu aj tlačenicu - na plátno La Vucciria, ktoré meria tri metre na výšku aj na šírku. Obraz visí v Palazzo Steri pár minút chôdze odtiaľto a je na ňom vidieť viac tovaru ako na samotnom trhu. Namaľovanú Vucciriu napokon uvidíte skôr ako tú skutočnú: vlastný plagát visí na stene hneď na kraji štvrte. Trh sa dnes sčasti živí tým, že pripomína sám seba.
Cez deň spí, večer griluje
Denná Vucciria je skôr spomienka na trh: pár stánkov so zeleninou, sem-tam ryba, veľa stiahnutých roliet. Sesterské trhy - Ballarò, najstarší a najväčší z palermskej trojice, a del Capo - držia denné remeslo o poznanie pevnejšie.
Po zotmení sa však karta obracia. Námestie Caracciolo sa zaplní stolíkmi a vozíkmi s pitím, hrá hudba a griluje sa sicílsky street food: stigghiola rozvonia sa dymom po pol štvrti, vyprážajú sa cícerové panelle, krája sa sfincione a pre odvážnejších sa chystá pane ca meusa, žemľa s dusenou slezinou. K tomu pivo Messina - sicílska značka, ktorú nadnárodný majiteľ nechal zaniknúť a pätnásti bývalí zamestnanci ju potom ako družstvo vzkriesili. Kto chce vidieť trh, musí prísť dopoludnia; kto chce Vucciriu zažiť, príde večer. Miestni z okolitých domov by však namietli, že zažívajú až-až - spory o nočný hluk patria k štvrti rovnako neodmysliteľne ako dym z grilov.
Prvý trh, na ktorý natrafíte
Ja som Vucciriu nehľadal - našla si ma sama. Stačilo ísť po via Roma, zachytiť dym z grilov a nechať sa stiahnuť dole medzi stánky. Prešiel som uličky krížom-krážom: jeden predavač naberal vnútornosti z plechového kotlíka, o kus ďalej sa na pojazdnom rošte obracala stigghiola a nad hlavami prúdiacich ľudí sa niesol krik, ktorý tu má vlastný názov. Vucciria patrí k povinným turistickým zastávkam Palerma a je to na nej znať - radšej mám Ballarò alebo del Capo, ktoré stoja ďalej od centra a viac im záleží na zákazníkoch ako na divákoch. Za prechádzku však Vucciria rozhodne stojí: dajte si niečo z grilu, objednajte si Messinu a chvíľu len pozorujte ten ruch.
Mercato della Vucciria
