Marhuľa je ovocie, ktoré má v Arménsku hlboký kultúrny, historický a hospodársky význam. Predpokladá sa, že sa marhuľa z Číny dostala do Európy práve cez Arménsko. Jej arménsky pôvod naznačuje už samotný latinský názov „Prunus armeniaca“.
V Arménsku je marhuľa viac než len ovocie, je to symbol krajiny a jej ľudu. Farba marhule je zastúpená na arménskej vlajke. Ak sa akéhokoľvek Arména spýtate na štátne farby, neodpovie: „červená, modrá a oranžová“. Odpovie úplne bez váhania: „červená, modrá a marhuľová“.
Marhuľa sa často používa v tradičnej arménskej hudbe, literatúre a umení. Z marhuľového dreva je napríklad vyrobený staroarménsky hudobný nástroj „duduk“. S piesňou „Marhuľová pecka“ vystupovali Arméni na súťaži Eurovision 2010. Pieseň „Tsirani Tsar“ (slovensky „Marhuľový strom“) je ďalšia obľúbená arménska pieseň, ktorá metaforicky používa marhuľový strom v téme lásky a straty. Jej autor, Komitas Vardapet, významný arménsky hudobný skladateľ, etnomuzikológ a kňaz, do svojich skladieb a štúdií o arménskej ľudovej hudbe často zaraďoval témy súvisiace s marhuľami.
V arménskej kuchyni sa marhule používajú v rôznych pokrmoch. Nájdeme ich v dezertoch, marmeládach a dokonca aj v niektorých slaných pokrmoch. Sušené marhule sú obľúbenou pochúťkou a sú jednou z lahôdok, ktoré sa oplatí si z Arménska priviezť.
Marhule sú pre Arménsko významným poľnohospodárskym produktom a to ako pre domácu spotrebu, tak pre vývoz. Ovocie sa často vyváža do susedných a európskych krajín. Arménske marhule sú cenené pre svoju sladkosť, vôňu a kvalitu, ktorá je často považovaná za lepšiu než u marhúľ pestovaných inde.
Ak ste v Arménsku v sezóne marhúľ, je takmer povinnosťou ich ochutnať. Miestne ovocie je sladké, šťavnaté a dužina ide ľahko oddeliť od pecky. Ak si kúpite marhule v supermarkete, často sú jednotlivé vrstvy oddelené listami tak, aby proste bolo poznať, že boli utržené nedávno a listy ešte nestihli zvädnuť.
Dobrú chuť!
