Pelisterka: macedónska minerálna voda z úpätia Pelisteru
Pelisterka (macedónsky: Пелистерка) je prírodná minerálna voda z vrtov pod pohorím Pelister pri Bitole, perlivá už od prameňa a s takou nízkou mineralizáciou, že chutí ako bežná voda - najobyčajnejší člen macedónskej kuchyne, ktorý sa dostane na každý stôl.
Odkiaľ má Pelisterka meno
Meno vode nedal marketingový tím, ale anketa. Keď bitolský poľnohospodársky kombinát Lozar rozšíril výrobu o minerálku a potreboval pre ňu názov, spýtal sa verejnosti: prišlo okolo štyristo hlasov a stotridsať návrhov, medzi nimi Pelagonija podľa roviny okolo mesta alebo Herakleja podľa antického mesta na jeho okraji. Vyhral Goce Dimovski z Bitoly s Pelisterkou - podľa hory Pelister, ktorá sa dvíha nad mestom a dala meno aj najstaršiemu národnému parku v krajine - a získal za to päťsto dinárov a zopár fliaš zadarmo. Čo znamená samotné slovo Pelister, nevie s istotou nikto: ľudová verzia hovorí o "piatich listoch", jazykovedná o bielom kameni, grécka o holubovi, ktorého vraj skalnatý vrchol z diaľky pripomína. Voda je teda pomenovaná po hore, ktorej meno nikto nevie preložiť.
Pelisterka doma vedie medzi vodami s bublinkami, zatiaľ čo neperlivému trhu kraľuje o generáciu mladšia Gorska.
Kto Pelisterku stáča a odkedy
Na etikete sa píše "since 1953" a to číslo je pravdivé, len nie o vode. V roku 1953 vznikol v Bitole podnik Lozar, ktorý pestoval vinič a vyrábal víno; minerálku začal stáčať až v roku 1968, keď k viniciam pribudli vrty a výroba oxidu uhličitého, a prvá Pelisterka sa vydala do sveta v zelených sklenených fľašiach. Zelená farba zostala dodnes, len sklo väčšinou vystriedal plast. Neperlivá verzia, ktorú firma bez okolkov nazvala Obična, teda Obyčajná, prišla až po viac ako štyridsiatich rokoch, keď už bola značka synonymom bubliniek.
Čo je vnútri a ktorá fľaša je ktorá
Voda pochádza z dvoch plniarní v Medžitliji, dedine kúsok od gréckej hranice, z vrtov hlbokých až stodvadsať metrov, a bublinky si nesie už z podzemia - firma ich nepridáva, len ju stáča. Mineralizácia je nízka a prakticky to znamená, že Pelisterka nemá tú slanú, kovovú stopu kúpeľných prameňov a dá sa piť po litroch bez pocitu, že ste v liečebni. Macedónci perlivú minerálku všeobecne nazývajú kisela voda, kyslá voda - a Čecha to slovo rozosmeje, lebo presne tak, kyselka, nazývame prirodzene perlivú vodu doma. Skopje má dokonca celú štvrť Kisela Voda, pomenovanú po miestnom prameni, takže veta "idem na kiselu vodu" tam môže mať viac významov.
Pelisterka sa pije ku všetkému a všade: ku káve, ku ktorej v kaviarni dostanete pohár vody bez toho, aby ste oň museli požiadať - starý balkánsky zvyk, pôvodne vraj na opláchnutie lyžičky -, k rakiji, k obedu, v autobuse.
Pelisterku som pil počas celej macedónskej cesty, striedavo perlivú aj neperlivú. Chuťovo o nej nie je čo napísať, a myslím to ako pochvalu. Polliter v supermarkete stál 22 MKD (0,40 EUR), najlacnejšia vec, ktorú som v krajine kupoval stále dokola.
