Tain-l'Hermitage: vinárska dedinka na Rhône
Tain-l'Hermitage je vinárska dedinka na brehu Rhôny, vzdialená necelú hodinu vlakom z Lyonu, a žulový kopec priamo nad jej strechami nesie apeláciu Hermitage - 135 hektárov, ktoré patria k najslávnejším vinárskym adresám Francúzska.
Pustovník, ktorý dal kopcu meno
Meno vysvetľuje legenda z čias križiackych výprav: rytier Gaspard de Stérimberg sa v roku 1224 vrátil z ťaženia proti katarom, uchýlil sa na kopec nad riekou a do konca života tam pestoval vinič. Z jeho pustovne - po francúzsky ermitage - má meno kopec, víno aj prívlastok dedinky pod ním. Nijaká listina o tom neexistuje, je to jednoducho legenda, ale letopočet 1224 sa v údolí opakuje s istotou kalendára. Písmeno H na začiatok pridali až v 19. storočí anglickí obchodníci, vtedy najväčší odberatelia tunajších sudov, ktorým sa Ermitage bez H zle vyslovovalo. Ujalo sa; na etiketách dodnes nájdete obe podoby.
Najslávnejšie meno, takmer najmenší kopec
Na vinárskej mape severnej Rhôny je Hermitage paradox. Najslávnejšie meno okolia patrí takmer najmenšiemu územiu: apelácia Crozes-Hermitage, ktorá kopec obklopuje zo všetkých strán, je zhruba desaťkrát rozľahlejšia. Ďalej proti prúdu leží Côte-Rôtie a otázku, ktoré z oboch vín je viac, nechávajú odborníci otvorenú - Hermitage má silu a desaťročia výdrže, Côte-Rôtie jemnosť. Chrbticou všetkých tunajších červených vín je odroda Syrah, biele vína stoja na odrodách Marsanne a Roussanne. A Marsanne má druhý domov vo švajčiarskom Valais, kde sa oficiálne predáva pod požičaným menom Ermitage - kto si tam kúpi fľašu s týmto nápisom, drží v ruke švajčiarske biele, v ktorom nie je z Rhôny ani strapec.
Prestíž pritom nie je nijaký nový marketing. Keď enológ André Jullien v roku 1816 triedil najlepšie vinice sveta, zaradil Hermitage do prvej triedy francúzskeho vína pre červené aj biele naraz - slávna klasifikácia Bordeaux vtedy ešte neexistovala. Zato pôvod odrody Syrah je čerstvo prepísaná kapitola: tri romantické legendy - vinič vraj priviezli Feničania z Perzie, rímske légie, alebo križiak vracajúci sa rovno na kopec Hermitage - zmietol v roku 1998 jediný test DNA. Rodičmi Syrah sú dve nenápadné odrody z okolitých krajov; križiak s viničom v sedlovej brašni tým prišiel o úlohu.
Degustácie zadarmo a vláčik do viníc
Dedinka pod kopcom má necelých šesťtisíc obyvateľov a hustotu vinárskych predajní, za akú by sa nemuselo hanbiť okresné mesto. Menší vinári sa od roku 1933 združujú v družstve Cave de Tain, ktoré dnes má 260 členov a stáča aj susedné apelácie; pár krokov odtiaľ sídli dom M. Chapoutier, ktorému patrí zhruba štvrtina kopca, hospodári biodynamicky a etikety tlačí aj v Braillovom písme. V oboch sa ochutnáva zadarmo a bez rezervácie - trochu ako pri ochutnávkových stolíkoch v supermarkete, len namiesto kocky syra na špáradle dostanete pohár vína z prvej cenovej ligy. Rada pre cestovateľov, ktorí sledujú rozpočet: Crozes-Hermitage od tých istých vinárov nesie rovnaký rukopis a stojí citeľne menej.
Dediniek, ktoré preslávilo víno, má Francúzsko viac - Saint-Émilion je z toho istého rodu - ale máloktorá zostala taká civilná. Priamo z dediny vedie značená prechádzka vinicami, v lete vozí na kopec turistický vláčik.
Sobotňajším vlakom z Lyonu
Do Tain-l'Hermitage som sa vybral vlakom z Lyonu: priamy spoj, necelá hodina cesty a spiatočný lístok v sobotňajšej akcii za 20 EUR, ktorý platil na ktorýkoľvek vlak rovnakého typu po celý deň. Zahraničných turistov som stretol až v tých najväčších vinárstvach; medzi vinicami a v uličkách bol pokoj, aký pri slávnych menách nebýva. Ochutnával som v Cave de Tain aj u Chapoutiera, kde mi v ruke skončila fľaša Monier de la Sizeranne, a personál sa všade ochotne prepol do angličtiny. Hermitage bol hutný a korenistý, s trieslovinou, ktorá sa nikam neponáhľala. Za celý deň medzi vinicami som tak zaplatil jediný účet: ten za vlak.
Tain-l'Hermitage
