Mercat Central d'Alacant: tržnica, kde Alicante nakupuje aj raňajkuje
Kto chce vidieť centrálnu tržnicu v Alicante otvorenú v nedeľu, má na to jedenásť pokusov ročne. Toľko nedieľ a sviatkov smú obchody vo Valencijskom spoločenstve podľa zákona otvoriť a ktoré to budú, vyberá úrad vopred. Ostatné nedele zostáva brána nad schodiskom zatvorená.
Mercat Central d'Alacant (po španielsky: Mercado Central de Alicante) je krytá tržnica z roku 1922 uprostred mesta: 292 stánkov na dvoch podlažiach, ryby dole, ovocie, zelenina, syry a údeniny hore a medzi nimi bary, pri ktorých sa dá španielska kuchyňa študovať aj posediačky.
Abastos na fasáde, hodiny vo vitríne
Nad vchodom pritom nie je ani jeden z názvov, pod ktorými tržnicu hľadáte. Veľkými písmenami je tam Mercado de Abastos, zásobovací trh - úradné označenie z čias, keď si takú halu zaobstarávalo každé väčšie španielske mesto, aby malo jedlo pod jednou strechou. Kryté tržnice vyrástli v prvých desaťročiach dvadsiateho storočia vo Valencii, Zaragoze aj Barcelone a alicantská patrí do tej istej vlny, len je mladšia a skromnejšia ako secesná sestra vo Valencii. Tabule a mapy dávajú prednosť valencijskému názvu Mercat Central d'Alacant, pretože dva názvy má aj samo mesto; miestni hovoria jednoducho el Mercado.
Základný kameň položil kráľ Alfonz XIII., otváralo sa v novembri 1922. Dátum, ktorý si tržnica pamätá najpresnejšie, však prišiel až neskôr. 25. mája 1938 zhodili talianske lietadlá bojujúce na Francovej strane vyše deväťdesiat bômb na plné dopoludňajšie centrum Alicante, sirény sa neozvali a tržnica dostala priamy zásah; počty mŕtvych sa v prameňoch pohybujú medzi dvoma a troma stovkami, španielska Wikipédia píše vyše tristo. Hodiny z haly sa zastavili o 11:19, minútu po zásahu, dnes stoja vo vitríne vnútri tržnice. Chodí sa okolo nich s taškami, a to je pre pamätník azda to najlepšie, čo sa mu mohlo stať.
Čo je odtiaľto a čo tadiaľto len prechádza
Kýta na stojane so štítkom Joselito upúta na hornom poschodí ako prvá a je z celej haly najmenej alicantská: jamón ibérico sem prichádza z Extremadury a Andalúzie. Provincia Alicante posiela na pult iné veci - turrón z Jijony, sladké víno Fondillón, červené krevety z Denie, mišpule z Callosy a údeniny z Vega Baja vrátane krvavej morcilly z Orihuely. Najlokálnejší tovar leží u pekárov: coca amb tonyina, tenký koláč s tuniakom a dusenou cibuľou, ktorý Alicante pečie na júnové ohne Fogueres de Sant Joan a jedáva ho s čerstvými figami, a vedľa neho coca de mollitas s posýpkou.
Kedy sa tu raňajkuje a kedy sa zamyká
Tržnica žije dopoludnia. Otvára o siedmej, cez týždeň zamyká o pol tretej a v sobotu o tretej. Najlepšia hodina je medzi desiatou a dvanástou, keď sa v celom Valencijskom spoločenstve drží esmorzaret - druhé raňajky, teda veľký sendvič alebo tapa a k tomu vermut či víno so sódou. Je to školská veľká prestávka prenesená do dospelosti: o desiatej, s chlebom, len mlieko vystriedal vermut. Bary vnútri tržnice na to čakajú. Tržnica sa tým pridala k móde gastro tržníc, ktorú spustil madridský Mercado de San Miguel, ale len napoly: dole sa stále predáva ryba ľuďom, ktorí ju budú večer variť, nie fotiť.
Raňajky, coca a vermut pod jednou strechou
Do centrálnej tržnice v Alicante som išiel s priateľmi a strávili sme v nej dopoludnie: najprv typické španielske raňajky pri pulte, potom stánok miestnej pekárne, kde sme si vzali coca amb tonyina, a nakoniec pohár vermutu v La Guapa (pozri Kam na jedlo v Alicante). Medzitým sme obchádzali syrárske stánky s manchegom, mahónom a cabralesom a zeleninový pult so sušenou mimózou pri strope. Koľko nás to dopoludnie stálo, neviem - v tržnici sa platí po častiach, pri troch pultoch, a ani jeden z nich nevystaví účet za celok. Na hrad Santa Bárbara, ktorý stojí nad tržnicou, sme nakoniec vyrazili až na druhý deň. Výťahom. Schody stačili tie do tržnice.
Mercat Central d'Alacant
