Herbero: bylinný likér zo Sierry de Mariola
Účet nám priniesli s prílohou, ktorú si nikto z nás štyroch neobjednal. Čašník v tapas bare vo Vila Joiose postavil na stôl fľašu, v ktorej plávali celé vetvičky bylín, a k nej štyri poháriky orosené tak, že sa na nich nedalo čítať. Po popoludní s tapas a niekoľkými pohármi tinto de verano som čakal kávu, nie botaniku.
Herbero je bylinný likér z pohoria Sierra de Mariola na severe provincie Alicante: anízový základ, v ktorom sa macerujú najmenej štyri horské byliny, v celom Španielsku jeden z mála likérov, pri ktorých je recept vidieť cez sklo. Čo vo fľaši pláva, to ste vypili.
Čo znamená herbero a odkiaľ sa nikam nešíri
Názov je taký prostý ako obsah: latinské herbarius, bylinný, dostalo španielsku koncovku a hotovo. Pasca je v jednom písmene. Herrero s dvoma r je kováč, a kto si po dvoch pohárikoch objedná kováča, dostane od čašníka pohľad, aký si zaslúži. Herbero je nápoj prísne lokálny: patrí siedmim obciam okolo Sierra de Mariola, horského masívu na pomedzí Alicante a Valencie, a mimo tohto kúta ho pozná málokto aj v Španielsku. Provincia ho od roku 1990 chráni spoločnou značkou tradičných alicantských liehovín, o ktorú sa delí so sladkým levanduľovým cantuesom z okolia Monóvaru. Bylinné likéry majú v Španielsku bratrancov na ostrovoch, hierbas de Mallorca a hierbas ibicencas, oba takisto na aníze, len s predpísanými ostrovnými bylinami a vlastnou pečaťou; baskický patxaran vyzerá na stole podobne, lenže vnútri nemá byliny, ale trnky. Digestív po jedle majú všetci spoločný. Recept nie.
Liek z hôr, ktorý sa prestal tváriť ako liek
Takmer každý text o herbere sa začína Maurmi, ktorí priniesli na polostrov destiláciu. Destiláciu Arabi naozaj priniesli, lenže od nej k bylinám v Mariole nevedie žiadny doložený krok, len pekná veta. Doložené je čosi oveľa civilnejšie: herbero bolo domáce liečiteľstvo, bylinky z kopcov naložené v liehu na žalúdok, a až koncom 19. storočia sa z kredenca presťahovalo do pálenic. Recept zostal rodinný. Alcoy robí herbero suché a ostré, susedný Bocairent a Banyeres sladšie a mäkšie, a o tom, kto má to pravé, sa v horách vedie spor s vytrvalosťou, akú inde venujú futbalu.
Vo fľaši sa hrá podľa jasných rolí. Aníz, sladký aj suchý, je nosič: v ňom sa ostatné byliny mesiac až dva lúhujú a bez neho by z herbera bol len čaj s percentami. Byliny sú herci a zoznam ponúka štrnásť rolí, od šalvie a tymianu cez mätu a mätu polej až po miestne rabo de gato, mačací chvostík, ktorý rastie len v tamojších skalách. Predpis chce najmenej štyri a necháva na výrobcovi, ktoré, takže farba ide od čírej cez žltozelenú až do červenkastej a sila od 22 do 40 percent. U nás sa bylinný likér správa ako medicína: lyžička po večeri a fľaša späť do skrinky. V Mariole sa nalieva do štamperlíkov a nikto nepredstiera, že ide o liečbu.
Štamperlík k účtu a na čo naozaj je
Herbero sa pije po jedle, vychladené, v malom poháriku, a k hosťom sa dostáva častejšie s účtom ako z lístka. V provincii Alicante je zvykom, že podnik hosťom po jedle naleje zadarmo štamperlík miestneho likéru, a herbero patrí k tým, ktoré sa nalievajú najčastejšie. Kto chce, zmieša ho na bare pol na pol s cantuesom do mesclaetu. Alicante tak vyriešilo, čo s dvoma likérmi, ktoré si konkurujú. Že štamperlík po jedle pomáha tráveniu, španielska akadémia vied nepotvrdila, a tradícii to neprekáža. A kto si chce vybrať, aké herbero si vezie domov, nech číta na etikete obec, nie byliny: alcoyské je suché, bocairentské sladké, a to je rozdiel, ktorý na zozname štrnástich rastlín nespoznáte.
Štyri poháriky vo Vila Joiose
Herbero som pil vo Vila Joiose, prímorskom mestečku kúsok od Alicante, kde nám ho po tapas a tinto de verano priniesli ako pozornosť podniku, značku Doblón. Bolo ľadové a to rozhodlo: chlad vzal anízu sladkosť, takže prvá prišla šalvia a mäta a až za nimi lekoricová stopa, bez tej horkosti, akú od bylinných likérov čakám z domova. Tento bol najlepší bylinný likér, aký som kedy pil, a dodnes to platí. Je to jediná položka z toho večera, pri ktorej neviem, koľko stála. A jediná, na ktorú si živo pamätám.
