Je pondelok, šesť hodín večer. V rezervačných knihách reštaurácií je to ten najnevďačnejší čas - začiatok týždňa, keď sa väčšina podnikov ešte len prebúdza z víkendu. Za oknami sa znáša ťažký mokrý sneh a meteorológovia varujú pred poľadovicou, ktorá môže premeniť pražské ulice na klzisko. Ideálny večer na to zostať doma v teple.
Napriek tomu, keď otvoríte dvere El Camino tapas na Vinohradoch, narazíte na realitu, ktorá je snom každého reštauratéra: je plno do posledného miesta.
Tlmené svetlo, štrnganie pohárov s cavou a vôňa, ktorá vás prenesie o dvetisíc kilometrov na juhozápad. El Camino tapas je výsledok túžby Davida Böhma priniesť do Prahy španielsku pohostinnosť.
Slovo "tapas" má v českom kontexte niekedy nešťastnú konotáciu - misky s olivami a obschnutým syrom k vínu.
Tunajší koncept sa blíži skôr tomu, čo v Španielsku nazývajú alta cocina v malom formáte. Nejde o "zobanie", ale o plnohodnotný degustačný zážitok.
Už pri ceste okolo baru nemožno prehliadnuť celé stehno Jamón Ibérico. Nejde o hocijakú šunku, ale o kategóriu Cebo de Campo - druhú najvyššiu úroveň iberskej šunky pochádzajúcu z ošípaných s voľným výbehom a prirodzeným pohybom, ktoré sú čiastočne prikrmované obilím.
Keď nám na stôl pristane mini degustačná porcia, vidíme okamžite mramorovanú štruktúru, tuk sa topí už pri izbovej teplote. Chuť je oriešková, intenzívna a dlhá.
A zatiaľ čo dojedáme posledný plátok, prichádza čas na hlavné rozhodnutie večera. El Camino ponúka špecifický systém, ako si tunajšiu kuchyňu užiť naplno - formou tzv. zdieľaného menu. Nenechajte sa však zmiasť názvom. V El Camino si (väčšinou) neberiete jedlo z jedného taniera uprostred stola.
Tunajšie poňatie je komfortnejšie. "Zdieľanie" tu znamená spoločné stolovanie - všetci pri stole ochutnávajú rovnaké pokrmy v rovnakom čase, ale každý hosť dostáva svoju vlastnú, precízne naservírovanú misku či tanier.
Je to ideálny kompromis: zdieľate tému a konverzáciu nad rovnakým jedlom, ale užívate si komfort vlastného priestoru a porcie. Na výber sú tri varianty: štvor-, päť- a šesťchodová degustácia s dezertom na záver.
El Camino znamená v španielčine cesta. My sa na tej našej, gastronomickej, nechávame viesť odporúčaním personálu. Po divokom lososovi skvele skombinovanom s cidrom a jedným z najtradičnejších španielskych jedál, ktoré ale väčšina sveta nepozná, migas, prichádzame cez krémovú rybaciu a kôrovcovú polievku k mušliam svätého Jakuba.
Práve pri nich konverzácia prvýkrát úplne utícha, aby uvoľnila miesto čistému gastronomickému nadšeniu.
Svätojakubské mušle sú ošemetná surovina, stačí sekunda navyše a sú gumové. Tieto sú pripravené dokonale, na povrchu skaramelizované, ale vnútri neprepečené. Kombinácia s kučeravým kelom, omáčkou pil pil z rias a paprikovou marmeládou je úžasná.
A potom je tu chobotnica "a la moruno". Odkaz na maurské vplyvy v španielskej kuchyni je zrejmý. Chuť rímskej rasce sa mieša s dymovou chuťou údeného baklažánu. Tabbouleh ofarbený sépiovým atramentom jedlo príjemne vyvažuje svojou zemitosťou. Chobotnica je mäkká ako maslo, napriek tomu si zachováva svoju štruktúru.
Karfiol s hľuzovkou bol pre mňa jediným slabším momentom celej degustácie. Vizuálne išlo o nádherné jedlo, hrubý plátok karfiolu bol síce opečený, ale chuťovo až príliš neutrálny. Môj sprievod, naopak, chválil aj karfiol. Mäsové chody však rýchlo vracajú latku tam, kde bola predtým..
Kačacia butifarra je variáciou na katalánsku klobásu. Tu je servírovaná s bielymi fazuľami a silnou kačacou omáčkou. Je to comfort food v tej najluxusnejšej podobe. Fazuľa je maslová, klobása šťavnatá a omáčka taká silná, že by sme ju chceli vytrieť chlebom do poslednej kvapky.
Finále mäsovej časti nášho menu patrí bravčovému Ibérico. Mäso z čiernych ošípaných je známe svojou kvalitou, v El Camino ho dopĺňajú o patatas revolcanas (roztlačené zemiaky s paprikou) a - pre mnohých prekvapivo - o chips z bravčových ušiek.
Dezert si v El Camino môže každý pri stole zvoliť zvlášť. Torrijas je španielska verzia francúzskeho toastu, ale oveľa bohatšia. Tu je nasiaknutá mliekom a korením, opečená do zlata a podávaná so zmrzlinou zo slaného karamelu a kvapkou sherry Oloroso. Je to dezert, ktorý zmizne z taniera skôr, než poviete "tinto de verano".
Banánový chlebíček s rumom a údeným medem povyšuje známu domácu klasiku na zaujímavejší dezert bez toho, aby pôsobil prekombinovane.
Na webe El Camina by ste márne hľadali kolónku "vínne párovanie", a napriek tomu ju tu môžete zažiť - v absolútnej personalizácii.
Welcome drink nemôže byť v španielskej reštaurácii nič iné ako cava; Jazz Nature z vinárstva Castell Sant Antoni je malou poctou jazzovej harmónii. Rodina Canalsovcov nechala toto víno zrieť na kaloch 24 mesiacov. Zmes odrôd xarel·lo, macabeu a parellada v pohári otvára tóny zeleného jablka, broskýň a bielych kvetov. Je to živá, elegantná cava s dokonale vyváženou kyselinkou.
Ja som plánoval zostať celý večer bez alkoholu a len "ochutnávať" vína od môjho sprievodu. Bol som zmierený s karafou vody; keď som to personálu oznámil, prišlo len malé sprisahanecké žmurknutie a na stole pristál Copenhagen Sparkling Tea Blå. Niečo, čo by som tu absolútne nečakal. V ten okamih som bol "ja ich" a "oni boli moji".
Tento dánsky perlivý čaj je krásnou ukážkou toho, že absencia alkoholu neznamená absenciu chuti či komplexity. Blå ("modrý") čaj je postavený na tónoch jazmínu a harmančeka, ktoré podčiarkuje hĺbka zelených čajov a jemná trieslovina darjeelingu v závere.
Štvorchodové menu plus dezert vyjde v El Camino na 1 450 Kč (58 EUR), päť chodov a dezert stojí 1 650 Kč (66 EUR), šesť chodov a dezert potom 1 850 Kč (74 EUR).
V gastronomickom sprievodcovi Gault&Millau pre rok 2025 získala reštaurácia El Camino vysoké hodnotenie 14 bodov z dvadsiatich možných (dve čiapky), v sprievodcovi Michelin pre rok 2026 bude pravdepodobne chýbať, čo je veľká škoda. Ocenenie by si zaslúžila nielen za ukážkovú pohostinnosť.
Dobrú chuť!
Web reštaurácie: elcaminotapas.cz
🇨🇿 Českú kuchyňu už máte v malíčku. Čo takto ochutnať niečo nové? Prihláste sa k môjmu newsletteru a ja vám zadarmo predstavím skvelé jedlá zo Španielska, Portugalska alebo Francúzska.
