Tinto de verano: španielske letné víno s limonádou
Legenda o tinto de verano má všetko, čo má legenda mať: meno hostinského, adresu podniku, desaťročie vzniku, pasodoble a film s Lolou Flores. Chýba jej jediné - čokoľvek, čo by to naozaj dokazovalo.
Tinto de verano je španielsky letný nápoj z lacného červeného vína a citrónovej limonády alebo sladkej sódovky, miešaný zhruba jedna ku jednej, s kopou ľadu a plátkom citróna vo vysokom pohári. Šejker ani recept na to nikto nepotrebuje. Španieli ho v lete pijú viac ako sangriu, o ktorej si zvyšok sveta myslí, že ju pijú stále.
Čo znamená tinto de verano a prečo ho v Córdobe volali Vargas
Názov je až nudne opisný: tinto je v Španielsku bežné pomenovanie červeného vína, de verano znamená letný. Zaujímavejší je druhý názov, ktorý nápoj nosil v Córdobe - un Vargas. O tom, odkiaľ sa to Vargas vzalo, kolujú dve legendy, a Andalúzia si medzi nimi dodnes nevybrala. Jedna hovorí, že po hostinskom Federicovi Vargasovi, ktorý v dvadsiatych rokoch minulého storočia v hostinci Venta de Vargas na okraji Córdoby riedil víno sifónom, aby sa dalo piť aj v štyridsiatkach v tieni. Druhá tvrdí, že ide o skratku z Valdepeñas (kraj lacného vína v Kastílii) a gaseosa (sódovka), ktorú andalúzska výslovnosť ohla z "valgas" na "vargas". Obe znejú dobre. Dôkaz nemá ani jedna.
Dnes je tinto de verano celonárodný nápoj s andalúzskym rodiskom: po Španielsku sa rozlial v šesťdesiatych rokoch a nájdete ho všade. Baskické kalimotxo používa namiesto limonády kolu a je o pol storočia mladšie. Sangria je naopak staršia sestra s nárokmi: ovocie hodiny naložené vo víne, cukor, často aj likér, takže ju nejde namiešať za päť sekúnd - a má viac alkoholu, nie menej. Za hranicami sa rovnaký nápad objavuje bez cukru: nemecký Weinschorle a maďarský fröccs riedia víno obyčajnou sódovkou, v talianskom Abruzze miešajú s gazzosou zase biele víno.
Kto ho vymyslel a kto ho naozaj rozšíril
Hostinec Venta de Vargas naozaj existoval, bola to flamenková krčma s vlastnou malou arénou - toľko sa dá doložiť. Že tam vzniklo tinto de verano, tvrdí ústna tradícia a weby, ktoré ju jeden od druhého odpisovali; papier z dvadsiatych rokov nenašiel nikto. Kto nápoj preukázateľne rozšíril, nie je hostinský, ale výrobca sódovky. Firma La Casera vznikla v Madride v roku 1949 a jej sladká sýtená voda sa stala druhou polovicou pohára v celej krajine; v osemdesiatych rokoch mala slogan "Si no hay Casera, nos vamos" - keď nie je Casera, ideme inam - a vyhrala s ním aj medzinárodné reklamné ceny, čo sa sódovke nestáva často. Legenda dostala meno v Córdobe, ale kariéru urobila v Madride.
Con limón, alebo con blanca: dve slová, ktoré rozhodujú
Víno je v tomto nápoji zámerne to najlacnejšie v dome - mladé, stolové, ktoré Španieli nazývajú vino peleón, bitkárske víno. Kto do tinto de verano naleje reservu, plytvá peniazmi aj vínom, lebo limonáda prehluší všetko, na čo bol vinár hrdý. Druhú polovicu určuje jediné slovo: con limón znamená citrónovú limonádu a je to sladšia, základná verzia, ktorú dostanete, keď nepoviete nič; con blanca alebo con Casera je číra sladká sódovka, v ktorej je víno cítiť viac. Potom už len ľad, veľa ľadu, a plátok citróna, občas pomaranča. Výsledok má okolo piatich percent alkoholu, zhruba ako pivo, preto sa dá piť aj napoludnie.
Pije sa v lete, na terase, k obedu aj namiesto neho, po pohároch alebo po džbánoch - jarra pre celý stôl je bežná objednávka. V bare stojí pohár zvyčajne 2,50 - 4 EUR; na terasách pri hlavných turistických triedach občas násobne viac, takže sa oplatí nazrieť do lístka skôr, ako si objednáte. Kto nechce sladké, povie "con blanca" a dostane nápoj, ktorý chutí po víne, nie po cukríku. A kto si objedná sangriu, dostane sangriu, len pri vedľajšom stole s miestnymi ju zrejme nikto piť nebude.
Pohár, ktorý si v Španielsku dávam vždy
Tinto de verano som pil na množstve miest po celom Španielsku a dávam si ho zakaždé, keď tam som; výnimkou je Baskicko, kde prechádzam na kalimotxo. Chuť je zakaždým podobná: najprv chlad a bublinky, potom sladký citrón a až za nimi víno, ktoré je skôr farbou ako chuťou, s ľahkou trpkosťou, ktorá nedovolí, aby to bola obyčajná limonáda. Koľko kde stál, som si nikdy nezapísal; nie je to nápoj, pri ktorom si človek pamätá účet. Kto tinto de verano vymyslel, sa nedozvieme. Kto ho pije, vidno na každej španielskej terase.
