Kecaný svadobný koláč: saský Kleckselkuchen, ktorý sa roznáša pred svadbou
Na prvý pohľad to vyzerá na nehodu v kuchyni. Mak leží v pruhoch, džem v machuliach, medzi nimi vykúka tvaroh a posýpka to všetko zakrýva len napoly. Lenže presne tak má ten koláč vyzerať a priznáva to aj svojím názvom: je kecaný, teda nahádzaný lyžicou, ako prišlo pod ruku.
Kecaný svadobný koláč (nemecky: Kleckselkuchen) je kysnutý koláč zo severného pohraničia Česka a saských pekární, na ktorého tvarohovej vrstve sa lyžicou "kecajú" pruhy a machule maku, slivkového lekváru alebo džemu, navrch príde posýpka s mandľami a po upečení práškový cukor. Na Českolipsku ho rodina nevesty roznáša pred svadbou, a preto ho tam volajú svadobný.
Machuľa v oboch jazykoch
Nemecký názov je opis práce: Klecks je machuľa a klecksen znamená robiť machule, v 18. storočí sa tak hovorilo aj o nedbanlivom písaní. České kecať znie takmer rovnako a znamená to isté, nedbanlivú prácu rúk alebo úst, lenže príbuzné tie slová zrejme nie sú. Dva jazyky sa len nezávisle od seba zhodli, že tento koláč niekto nahádzal, a obe to myslia ako pochvalu. V Sasku je Kleckselkuchen špecialita celej spolkovej krajiny, od Lipska po Krušné hory, na českej strane sa drží v severnom pohraničí: v Děčíne ho podľa miestnej štvrte volajú podmokelský koláč, na Českolipsku kecaný svadobný.
Recept na zvyšky z lipskej školy pre lepšie dcéry
Pôvod koláča nie je v žiadnej dedine a nemá stáročia. Podľa saského portálu regionálnych špecialít vznikol okolo roku 1900 v Lipsku, v kuchárskej škole Therese Niese pre dcéry z lepších rodín, ako recept na zvyšky: zostal mak po makovom koláči, tvaroh po tvarohovom, trochu jabĺk alebo slivkového lekváru po ďalšom, a pani Niese naučila dievčatá nahádzať to všetko na jeden plát cesta, aby sa nič nevyhodilo. O svadbe nemecké pramene mlčia, v Sasku je to koláč ku káve z pekárne. Svadobnú úlohu mu dal až sever Čiech, kde sa koláče pred svadbou roznášali už predtým a tento do zvyku zapadol, pretože z jedného plechu dostane každý príbuzný kus so všetkým. Polovica toho, čo sa o ňom na českom internete píše, teda platí: zo Saska je. Svadobný sa stal až za hranicou, a kedy presne ju prekročil, nikto nezapísal.
Tri náplne na jednom plechu
Základom je tenké kysnuté cesto a na ňom tvaroh, ktorý robí to, čo v koláči robí vždy: drží vlhkosť a kyslosťou vyvažuje, čo naň príde. Potom nastúpi lyžica. Mak sa kecá v hustých pruhoch, slivkový lekvár alebo džem v machuliach, a žiadne dva kecané koláče nevyzerajú rovnako, pretože vzor nevzniká podľa predlohy, ale podľa ruky, ktorá v ten deň piekla. Posýpka s mandľovými lupienkami to celé spojí a práškový cukor po upečení zjemní, čo sa na kraji pripieklo.
V Sasku ho kúpite v pekárni k popoludňajšej káve, bez príležitosti a bez obradu. Na severe Čiech sa pečie na plech aj do okrúhlej formy a pred svadbou putuje po príbuzných a susedoch spolu so svadobným oznámením, takže o svadbe sa nejeden dozvie skôr z koláča ako z pošty. Kto nemá v rodine nevestu, môže ho skúsiť v Děčíne pod názvom podmokelský koláč alebo v ktorejkoľvek saskej pekárni; v Lipsku, kde vznikol, ho ponúkajú rovnako ako v Krušných horách.
Koláč, ktorý prišiel pred svadbou
Mám rád ľudové zvyky. Ako malý som chodil do detského folklórneho súboru Valášek, chodievam na festival Jánošíkův dukát a keď to vyjde, nevynechám ani súťaž "Na chleba sa těžko dělá" (nárečové "na chlieb sa ťažko robí", teda chlieb sa zarába ťažko) v rodnom Novom Hrozenkove. Takže keď nám pri návšteve Českolipska pristál na stole kecaný koláč ako predsvadobný dar od rodiny, bol som nadšený skôr, ako som ho nakrojil. Na reze bolo vidieť všetky vrstvy: tenké cesto, biely tvaroh, nad ním tmavý mak a marhuľový džem, hore posýpka s mandľami. Tvaroh bol jemne kyslý pod sladkým džemom, mak hutný a jemne orieškový, posýpka chrumkala a cesto pod tým všetkým takmer nebolo cítiť, len držalo. Cenu nepoznám: tento kus sa nekupuje, ten človek dostane. Svadobné dary obyčajne nosia hostia. Tento sme dostali my, a ešte pred svadbou.
