Trh Machaneh Yehudah: tržnica, ktorá sa pred šabatom premení
Piatkové popoludnie a v uličkách sa nedá urobiť krok. Predavači sa prekrikujú, ceny padajú s každým ďalším zvolaním a koho pri stánku zdrží sekunda navyše, toho dav odnesie o tri metre ďalej. Nikto tu nechodí len tak: nakupuje sa na poslednú chvíľu, lebo o pár hodín bude neskoro.
Trh Machaneh Yehudah (po hebrejsky: מחנה יהודה) je hlavné trhovisko západného Jeruzalema - vyše 270 stánkov a obchodíkov s ovocím, olivami, korením, mäsom aj sladkosťami, medzi ktoré sa tlačia bistrá, kde sa dá izraelská kuchyňa ochutnať rovno pri pulte.
Ako trh vznikol a ako prišiel k menu
Miestni nepovedia Machaneh Yehudah, povedia ha-šuk - ten trh - a každý vie, ktorý. Hebrejské šuk je mimochodom to isté slovo ako arabské súq: oba výrazy sa cez aramejčinu vracajú k akkadskému slovu s významom ulica. Úradné meno si trhovisko požičalo od susednej štvrte, ktorú v roku 1887 založili traja podnikatelia a pomenovali ju po Jehudovi Navonovi, predčasne zosnulom bratovi jedného z nich. Doslova to znamená Júdov tábor, nehľadajte v tom žiadny biblický kmeň; a vlastne ani presnosť, lebo trh k tej štvrti nikdy nepatril. Leží vedľa nej, na vlastných parcelách.
Rok založenia trh nemá, lebo ho nikto nezaložil. Koncom 19. storočia, ešte za osmanskej vlády, začali roľníčky z dedín okolo Jeruzalema predávať úrodu na prázdnej parcele bohatej rodiny Valero pri ceste na Jaffu. Kupujúci z nových štvrtí za hradbami tak nemuseli chodiť na trhy Starého Mesta a predávajúci za nimi - z obojstranne ušetrenej cesty vyrástlo trhovisko, dnes sieť uličiek okolo dvoch hlavných tepien: jedna zostala pod holým nebom, druhú kryje priesvitná strecha, ktorá nahradila staré deravé plechy.
Trh cez deň, bar v noci
Cez deň je Machaneh Yehudah špajza Jeruzalema: vane olív v náleve, pyramídy granátových jabĺk, korenie naberané lopatkou a halva krájaná z blokov - obchod Halva Kingdom jej tu od roku 1947 vedie vyše sto druhov. O kus ďalej vonia čokoládový rugelach z cukrárne Marzipan a k tomu bistrá s falafelom a shawarmou; v jednom z nich na ulici Agripas vraj vznikla jeruzalemská zmes me'orav, keď majiteľovi došlo uhlie a hodil na platňu, čo zvýšilo. Legenda má viac verzií a každý podnik rozpráva tú, v ktorej vyhráva on. Po zotmení sa trh prezlečie: rolety sa spustia a medzi zatvorenými stánkami sa otvoria bary. Na stiahnutých roletách sa navyše rozsvietia stovky portrétov, ktoré na ne po nociach maľuje umelec Solomon Souza - nočná galéria, otvorená presne vtedy, keď obchody zavrú.
Piatok na Machaneh Yehudah
Šabat sa začína v piatok so západom slnka a trh sa podľa toho riadi celý deň: zatvára okolo tretej a posledné hodiny predtým patria výpredaju. Obchodníci tovar takmer rozdávajú, len aby si ho nemuseli brať domov počas šabatu. Dvadsať minút pred zotmením sa potom nad Jeruzalemom rozoznie siréna ohlasujúca šabat; takto sa ohlasovalo dávno pred vznikom štátu, trúbenie pred šabatom spomína už Mišna. Arabské trhy pri Damašskej bráne medzitým idú podľa vlastného kalendára - piatok im skracuje poludňajšia modlitba, nie západ slnka. Ak tlačenice neznášate, choďte na trh cez týždeň dopoludnia - piatkové popoludnie si nechajte ako divadlo.
Do prvej hviezdy
Na trhu som bol práve v piatok popoludní a bol to šialený hluk a zhon: všetci zlacňovali, všetci sa snažili vypredať a niektorými uličkami sa vôbec nedalo prejsť, lebo polovica Jeruzalema nakupovala na šabat a druhá polovica sa snažila ešte naposledy najesť v bistrách. Potom sa zotmelo, na nebi sa objavila prvá hviezda a začal sa šabat. Miesto sa vyprázdnilo za pár minút. Uličky, ktorými sa nedalo prejsť, boli zrazu prázdne, bistrá potme, rolety dole; zostalo len pár ľudí s metlami. Nečakal som, že ma takto dostane obyčajná zatváracia hodina. Trh sa totiž nezatvoril. Trh zmizol.
Trh Machaneh Yehudah
