Čo si priviezť z Moldavska?
Z Moldavskej republiky som si odviezol hlavne sušené slivky - plnené orechom, v čokoláde aj vedľa semienok v bonboniére. Zvyšok košíka poskladal krátku lekciu dejepisu: popri veciach z moldavských sadov, ktorými sa moldavská kuchyňa chváli najradšej, sovietska klasika, ktorá z regálov nikdy nezmizla, a navrch kúsok Ukrajiny. Všetko okrem dvoch liehových miniatúr pochádza z jediného nákupu v supermarkete Nr.1 v Kišiňove - žiadny obchod so suvenírmi, len obyčajné regály, z ktorých nakupujú miestni.
Aké sú moje tipy na najlepšie gastronomické suveníry z Moldavska?
Moldavské víno
Najsamozrejmejší moldavský suvenír v mojom košíku chýba: fľaša vína sa do príručnej batožiny nezmestí a ja lietam naľahko. Kto si však podáva kufor do batožinového priestoru, má v Kišiňove o darčeky postarané - fľaše malých vinárov stoja vo vinotékach 120-300 MDL (5,80-14,60 EUR) a čo na etiketách hľadať, poradí samostatný článok o moldavskom víne. A dva tipy za všetky: Negru de Purcari, kupáž cabernetu, rară neagră a saperavi z vinárstva založeného cárskym dekrétom, ktorú si podľa vinárstva objednával aj britský kráľovský dvor; alebo číslovaná fľaša Elogiu od Cricovy - chardonnay zreje v dubových barikoch vyše šesťdesiat metrov pod zemou a každá fľaša limitovanej edície nesie na etikete vlastné poradové číslo. Obe si nechávam na ďalšiu cestu s väčším kufrom.
Moldavské sušené slivky s orechom
Krabička od Rifera je najjednoduchšia odpoveď na otázku z názvu: vykôstkovaná sušená slivka a v nej jadro vlašského orecha, nič viac. Zloženie má dve položky - 80 % sliviek a 20 % orechov - a k tomu nápis "Handmade Moldova". Vyrába ich firma Vioniservice z dediny Văsieni kúsok za Kišiňovom, ktorá pôsobí na potravinárskom trhu od konca deväťdesiatych rokov, značku Rifero postavila práve na sušených slivkách a prerazila s ňou až do Londýna. Slivka je moldavská exportná stálica, jej sady zaberajú v krajine okolo 19 tisíc hektárov, a táto dvojica má v miestnej kuchyni aj sviatočnú podobu: dezert prune umplute cu nuci, tie isté slivky s orechom povarené vo víne. Krabička je jeho cestovný variant bez vína.
Cena za 200 g sušených sliviek s orechom Rifero: 42,60 MDL (2,10 EUR), teda 213 MDL za kilo (10,40 EUR)
Bonboniéra Gustul Moldovei
Gustul Moldovei znamená Chuť Moldavska: pod vekom sa v čokoláde striedajú slivky, slivky s orechom, vlašské orechy, slnečnicové a tekvicové semienka. Vyrába ju to isté Rifero ako slivky vyššie, v červenej krabici s vyšívaným ľudovým vzorom. Váži takmer pol kila a bola najdrahšou položkou celého nákupu - zato zo všetkého, čo som v Kišiňove kúpil, vyzerá najviac ako darček.
Cena za 450 g bonboniéry Gustul Moldovei: 170,20 MDL (8,40 EUR), teda 378 MDL za kilo (18,40 EUR)
Moldavské cukríky Bucuria
Bucuria znamená Radosť a pre Moldavcov je to jednoducho "tá" značka: najväčší výrobca cukroviniek v krajine, s továrňou, ktorá stojí v Kišiňove od roku 1946. Po celej krajine má vyše štyridsať vlastných predajní a vyváža do viac ako pätnástich krajín. Vybral som dve krabičky radu Coșuleț, po slovensky "košíček": kandizované čerešne a sušené slivky v čokoládovej poleve. Vnútri nečakajte náplň: je to ovocie obalené čokoládou. A jedna úprimná poznámka priamo z etikety: "Cireșele provin din UE", čerešne pochádzajú z Európskej únie. Moldavská je v tejto krabičke značka a remeslo; ovocie si Radosť pre istotu dováža.
Cena za 200 g cukríkov Coșuleț (čerešňových aj slivkových): 53,95 MDL (2,60 EUR), teda 270 MDL za kilo (13,20 EUR)
Medovníčky z Cahulu
Turtă dulce, doslova "sladká placka", je rumunský názov medovníka - lenže v moldavskom supermarkete sa pod ním predáva medovníček, aký pozná skôr postsovietsky regál než transylvánsky jarmok: okrúhly, glazúrovaný a s náplňou vnútri. Medovník sa inde chváli tvarom a zdobením, od norimberského po toruňský; tento žáner stavia všetko na náplni. V mojom vrecku je jablková s višňovou arómou - z višní je tu len tá vôňa. Pečie ich Cahulpan, najväčšia pekáreň moldavského juhu, založená v Cahule v roku 1946.
Cena za 300 g medovníčkov Cahulpan: 26,40 MDL (1,30 EUR), teda 88 MDL za kilo (4,20 EUR)
Kozinaky Noor
Kozinak je tyčinka zo semienok zlepených karamelom, do moldavských regálov doputovala z Kaukazu. Pôvodné gruzínske gozinaki sú sviatočné vlašské orechy v mede; sovietsky priemysel vymenil orechy za slnečnicu, med za cukrový sirup a v tejto úspornej verzii kozinak zľudovel po celom bývalom zväze. Do košíka mi padli tri tyčinky značky Noor v dvoch druhoch - slnečnicová s arašidmi dvakrát, tekvicová s ľanom raz - všetky od firmy Aprional-Grup z dediny Cărpineni. Pozor na jazykovú pascu: rumunský cozonac znie takmer rovnako, ale je to sviatočná kysnutá bábovka. Príbuznosť je čisto zvuková.
Cena za 80 g slnečnicového kozinaku s arašidmi: 22,40 MDL (1,10 EUR), teda 280 MDL za kilo (13,60 EUR)
Cena za 60 g tekvicového kozinaku s ľanom: 17,80 MDL (0,90 EUR), teda 297 MDL za kilo (14,40 EUR)
Covrigei Galfim
Názov majú podľa rumunských praclíkov covrigi, ale vo vrecku sú ruské suški: malé suché krúžky, ktoré sa pred pečením sparia a vydržia celé mesiace. Samotný výrobca, firma IDEEA-PRIM zo Stăuceni na okraji Kišiňova, ich na Ukrajine predáva rovno ako "suški". V rodine okrúhleho pečiva z východu sú suški najmenším a najsuchším členom - popri väčších baranki a mäkkých bubliki. Vzal som dve vrecká: s arómou pečeného mlieka, tej istej suroviny, ktorá dáva farbu a chuť riaženke, a pôstne z naklíčenej pšenice s ľanom. V Rusku sa suški tradične dávali deťom pri prerezávaní zúbkov. Tvrdosť je pri nich vlastnosť, nie chyba - a pre cestovný kufor hlavný argument.
Cena za 200 g covrigei Galfim (oba druhy rovnako): 18,70 MDL (0,90 EUR), teda 94 MDL za kilo (4,60 EUR)
Saláma Moscovita
Moscovita je sovietska saláma Moskovskaja vyrábaná v Moldavsku: surovo údené hovädzie s kockami chrbtovej slaniny, 28 dní zrenia, bukový dym. V Sovietskom zväze patrila k tomu najdrahšiemu z mäsového pultu a prezývali ju "údená mena": dalo sa ňou platiť aj ďakovať. Túto vyrába mäsokombinát Basarabia-Nord v Bălți pod taliansky znejúcou značkou Fillètti a pomer mäsa si oproti sovietskemu vzoru mierne upravil. Rumunsko za Prutom má inú národnú salámu - bravčovú salam de Sibiu s ušľachtilou plesňou, ktorá zreje pol roka; moldavský regál drží sovietsku líniu: hovädzie, slanina a dym.
So samotnou Moskvou pritom salámu nespája nič okrem názvu - Moskovskaja bola celozväzová receptúra a vyrábalo sa podľa nej od Leningradu po Bălți. Predvojnový katalóg leningradského mäsokombinátu ju predpisuje do detailu: 75 dielov hovädzieho najvyššej akosti, 25 dielov chrbtovej slaniny, čierne korenie a kardamóm alebo muškátový oriešok. Štátnu normu GOST dostala až v sedemdesiatych rokoch - dovtedy stačil katalóg. Názov je teda sovietska nálepka prestíže, nie označenie pôvodu - asi ako španielsky vtáčik nemá nič spoločné so Španielskom. Po roku 2022 s ním však naložil každý po svojom: ukrajinskí výrobcovia salámu premenovali na Ukrajinskú, vo Ľvove rovno na Banderovskú, receptúra sa pritom nezmenila; moldavská etiketa zostala pri Moscovite.
Tento suvenír má však háčik: mäsové výrobky z krajín mimo EÚ sa až na pár výnimiek cez hranicu voziť nesmú a colníci ich zabavujú - Moldavsko medzi výnimkami nie je. Moscovita je teda nákup na zjedenie ešte v Moldavsku, nie do kufra.
Cena za 100 g salámy Moscovita: 41,40 MDL (2 EUR), teda 414 MDL za kilo (20 EUR)
Borodinský chlieb
Borodinský chlieb si z postsovietskych krajín vozím vždy - a tento bol navyše bohato posypaný celými zrnkami koriandra, ktoré mu dávajú veľmi výraznú chuť. Tmavý ražný chlieb so sladom a melasou nesie názov bitky pri Borodine a legenda k nemu rozpráva o mníškach z kláštora na mieste bojiska, ktoré vraj piekli smútočný chlieb za padlých. Doložené je niečo iné: receptúru zostavil moskovský pekársky trust až v roku 1933 a až vtedy sa do nej dostal aj koriander. Môj bochník bol zabalený v obyčajnej fólii bez etikety, takže pekára nepoznám - poznávacím znamením zostáva tá vrstva koriandra.
Cena za bochník borodinského chleba: 11 MDL (0,50 EUR)
Miniatúra nucaty
Ďalšie dve položky nie sú zo supermarketu, ale z Opitého rohu - obchodíka Pianyi Ugol, ktorý sa delí o terasu s degustačnou sálou Wine.md. A obe sa zmestia tam, kam sa mi fľaša vína nezmestí: do príručnej batožiny - letiskový limit 100 ml na tekutiny fľaštička 0,05 l spĺňa aj s rezervou. Prvou je Nucată Domnească od Castel Mimi, balzam zo zelených vlašských orechov: macerát nezrelých plodov, víno z Tramineru a Muscatu, k tomu palina s chmeľom a 30 % alkoholu. Celý príbeh likéru, ktorý má namiesto starej mamy gubernátora, rozprávam v samostatnom článku o nucate. S kamarátom sme miniatúru preliali do pohára na whiskey a vypili rovno na terase - domov nedoletela, ale doletieť mohla.
Cena za miniatúru 0,05 l nucaty Domnească: 50 MDL (2,40 EUR), teda 1 000 MDL za liter (49 EUR)
Miniatúra divinu Cuza Vodă
Divin je moldavská vínovica, ktorá nesmie byť koňakom, a tak si v roku 1993 vymyslela vlastný názov: skratku z "distilat de vin", ktorá v rumunčine znamená aj "božský". Pravidlá si divin odpísal od Cognacu: destilát z vína, najmenej tri roky v dubovom sude, chránené zemepisné označenie. Môj päťročný VSOP značky Cuza Vodă zrel v kaukazskom dube a nesie meno kniežaťa Alexandra Ioana Cuzu, ktorý v roku 1859 zjednotil Moldavské kniežatstvo s Valašskom. Vyrába ho Distileria Bulboaca od Castel Mimi - ten istý liehovar, ktorý mieša aj nucatu vyššie. Etiketa sľubuje jantárovú farbu s vôňou vanilky a medzi ingredienciami nezapiera cukrový sirup ani karamel.
Cena za miniatúru 0,05 l divinu Cuza Vodă VSOP: 50 MDL (2,40 EUR), teda 1 000 MDL za liter (49 EUR)
Kyjevské medovníčky Fihurni Zaporizki
Posledné dve položky nie sú moldavské ani trochu: ukrajinský tovar je v moldavských obchodoch bežný a obľúbený, a keďže sa na Ukrajinu ešte nejaký čas nedostanem, vzal som si aspoň ochutnávku odtiaľto. Medovníčky Fihurni Zaporizki, tvarované jedličky, rybky a koníky s bielou polevou, pečie kyjevský pekársky kombinát Kyjivchlib, ktorý sa hlási k tradícii z tridsiatych rokov. O vôňu sa stará zmes, ktorú ukrajinskí pekári nazývajú suchi duchy, doslova "suché parfumy": škorica, muškátový oriešok, zázvor, kardamóm alebo badián. Do Kišiňova ich dováža firma 47th Parallel, teda samotný prevádzkovateľ supermarketu Nr.1 - a Kišiňov naozaj leží na štyridsiatej siedmej rovnobežke.
Cena za 360 g medovníčkov Fihurni Zaporizki: 18,90 MDL (0,90 EUR), teda 53 MDL za kilo (2,60 EUR)
Ukrajinské rybie jerky Veladis
Rybie jerky zo Záporožia sú modernou balenou podobou starého pivného zvyku východnej Európy: sušených solených rýb. Značka Veladis patrí skupine Klion, jednému z veľkých ukrajinských dovozcov rýb, na Ukrajine má vlastnú sieť rybích obchodov a tyčinky pre ňu vyrába firma Stingrei priamo v Záporoží. Vzal som tri druhy: ploticu (po rumunsky babușcă), merlúzu a jemne údeného lososa; na každom vrecku je napísané, že 40 gramov vzniklo zo 120 gramov ryby. Plotica je blízkou príbuznou povestnej tarane, hoci prísny ichtyológ by upozornil, že pravá taraň z Čierneho a Azovského mora sa vedie ako samostatný druh. A praktická bodka: na rozdiel od salámy sa spracované ryby do EÚ voziť smú, až 20 kilogramov na osobu - tri vrecká po 40 gramoch teda prejdú s prehľadom.
Cena za 40 g jerky z plotice: 23,50 MDL (1,20 EUR), teda 588 MDL za kilo (29 EUR)
Cena za 40 g jerky z merlúzy: 25,50 MDL (1,20 EUR), teda 638 MDL za kilo (31 EUR)
Cena za 40 g lososového jerky: 18,50 MDL (0,90 EUR), teda 463 MDL za kilo (22 EUR)
A jeden tip mimo môjho košíka: kto má v batožine miesto na tekutiny, môže z moldavského supermarketu priviezť aj fľašu borș acru - kvaseného otrubového nálevu, ktorým sa tu kyslia polievky. Ale úprimne, dali by ste mu prednosť pred ďalšou fľašou moldavského vína? Ja zrejme nie.
Aké gastronomické suveníry si z Moldavska vozíte vy?
