Covrigi: rumunské praclíky
Pekáreň Covrigi Calzi Miki v Jasoch má veľkosť väčšieho novinového stánku a jediné, čo v nej zaberá miesto, je pec. Čaká sa pred ňou na chodníku a cez presklenú stenu vidno rošt, z ktorého práve vychádzajú zlaté krúžky, a pod ním kartónové škatule, kam po desiatkach padajú. Výkladom je tu výroba.
Covrig, v množnom čísle covrigi, je krúžok z kysnutého pšeničného cesta posypaný makom, sezamom alebo hrubou soľou, upečený dozlatista a predávaný z okienka - najlacnejší kúsok rumunskej kuchyne. Slovák mu povie praclík a veľmi sa nepomýli, len tento sa jedáva ráno cestou do práce, nie večer k pivu. Aspoň dnes už nie.

Čo znamená covrig a kde všade sa krúžok s dierou pečie
Meno je požičané, a to od úplne iného pečiva. Rumunský výkladový slovník odvodzuje covrig od bulharského kovrig a ďalej od staroslovanského slova s významom okrúhly chlieb - lenže bulharská aj ruská kovriga je dodnes bochník, ktorým sa naje rodina, zatiaľ čo rumunský covrig zjete za tri minúty cestou na autobus. Z bulharského bochníka zostalo v Rumunsku meno a diera uprostred. Rumunčina má aj obrat a ajunge la covrigi, skončiť pri covrigoch, ktorý znamená prísť na mizinu. Covrig je skrátka to posledné, čo si človek môže dovoliť, keď si už nemôže dovoliť nič.
Pečie sa v celom Rumunsku a pod rovnakým menom aj za Prutom v Kišiňove. Krúžok s dierou je však spoločným majetkom celého priestoru od Krakova po Istanbul a každá kuchyňa ho robí inak: turecká kuchyňa kúpe svoj simit pred pečením v hroznovej melase a obaľuje ho sezamom, bulharská pozná gevrek z tej istej osmanskej línie, krakovský obwarzanek a s ním celá rodina bagelu sa pred pečením varí vo vode a nemecký praclík sa namáča do lúhu, preto je tmavohnedý. Covrig stojí uprostred: v mnohých pekárňach ho pred pečením len krátko obaria vo vode so sódou, rumunské recepty to nazývajú covrigi opăriți, a z toho má lesk a pružnú kôrku.


Krčmový fígeľ z Buzău
Prvý covrig v Rumunsku nikto nedatuje, zato každý vie, kde ho robia najlepšie. Hlavným mestom covrigov je Buzău na juhovýchode krajiny a tamojšia verzia príbehu sa začína okolo roku 1800 na trhovisku, kde sa usadili bulharskí, srbskí a grécki obchodníci. Grécki krčmári vraj dávali hosťom slaný krúžok ako návnadu: kto ho zjedol, vysmädol a objednal si víno. Tenký, chrumkavý covrig de Buzău má teda za predka krčmový fígeľ - a múzeum v Buzău priznáva, že písomný doklad k tomu nemá. Preukázateľné je až to, čo nasledovalo o dve storočia neskôr: v roku 2018 dostali covrigi de Buzău štátom atestovanú značku a z návnady na víno sa stal chránený názov.


Mak, soľ a kefír: z čoho covrig je a ako sa je
Recept z Buzău je takmer urážlivo krátky: múka, voda, droždie, štipka cukru a soľ, žiadne vajce, žiadny tuk. Všetko ostatné urobí pec a posýpka - mak, sezam, slnečnica alebo hrubá soľ, nasypané tak husto, že krúžok pod nimi nevidno. Vrecko slaných praclíkov, ktoré u nás stojí na bare k pivu, je vlastne covrig vysušený a zmenšený na desatinu; v Rumunsku ho nechali veľký a čerstvý a poslali ho na ulicu. Plnené varianty - čokoláda, karamelizovaný cukor, slivkový lekvár, višňový lekvár alebo párok zapečený vnútri ako rumunský hot dog - sú novinka posledných rokov a tradícia z Buzău ich nepozná.
Covrig je jedlo pre ľudí, ktorí niekam idú. Kupuje sa ráno z okienka covrigărie cestou do práce alebo do školy, na stanici pred vlakom, a nepije sa k nemu káva, ale kefír: fľaštička kyslého mlieka k slanému krúžku patrí v rumunských prieskumoch k najčastejším raňajkám v krajine. Najväčšia sieť Luca zrazila obyčajný krúžok na 1,99 lei, o tretinu pod bežnú cenu, a z najlacnejšieho jedla v krajine urobila ešte lacnejšie. Jediné pravidlo, ktoré stojí za zapamätanie: covrig sa kupuje tam, kde vidno pec, a jedáva sa, kým je teplý.



Okno do pece v Jasoch
V Jasoch som si covrigi kupoval najčastejšie z pekární Petru, ktoré majú pobočky po celom meste - a až doma som zistil, aký starý rodokmeň má tá miestna značka: pekár Petru otvoril svoju prvú pekáreň v Jasoch v roku 1939 a dnešná sieť má vyše sedemdesiat pobočiek po celej krajine. Po tú vychýrenú som však zašiel do Calzi Miki (pozri Kam na jedlo v Jasoch), do pekárne z úvodu. Makový covrig bol ešte teplý: kôrka tenká a chrumkavá, mak sa sypal pri každom zahryznutí a vnútri bolo cesto pružné ako čerstvý chlieb. Ceduľka pri peci hlásila covrigi mari, veľké kusy, za 1,5 RON (0,30 EUR). Rumunčina má pre krach obrat skončiť pri covrigoch. V Jasoch som pri nich končil dobrovoľne aj niekoľkokrát za deň.