Maurícijské pivo: ležiak Phoenix a dva remeselné pivovary
Maurícius je ostrov, kde žil a vyhynul dodo. Pivo s názvom Dodo sa však varí o pár sto kilometrov západnejšie, na Réunione, a Maurícius si pre to svoje vybral fénixa. Kto v tom hľadá symbol znovuzrodenia, hľadá zbytočne: Phoenix je zrejme len názov predmestia na náhornej plošine uprostred ostrova, kde pivovar stojí.
Maurícijské pivo je svetlý ležiak Phoenix, ktorý sa od roku 1963 varí vo Vacoas-Phoenix a ktorým maurícijská kuchyňa zapíja takmer všetko, a k nemu hŕstka mladších pív: silnejší Blue Marlin a Spéciale, radler Fresh, pšeničná Manawa a dva remeselné pivovary, The Thirsty Fox a Flying Dodo. Na ostrov s 1,3 milióna obyvateľov slušná ponuka. Prešiel som ju takmer celú.
Odkiaľ sa vzal Phoenix a kto mu robí spoločnosť v oceáne
Do roku 1961 sa na Mauríciu pivo nevarilo, len pilo - dovážané, za britskej správy. Toho roku založila skupina miestnych podnikateľov na čele s Pierrom Hugninom a sládkom Robertom Ledouxom spoločnosť Mauritius Breweries a 26. augusta 1963 opustila pivovar prvá fľaša Phoenixu, päťpercentného ležiaka, ktorý ostrovu vládne dodnes. Dnes sa firma volá PhoenixBev a popri Phoenixe varí pod licenciou aj Guinness. Kreolský slogan znie "Nou Pays. Nou Labiere" - naša krajina, naše pivo. Vták z popola to nie je. Na tropickom ostrove je však stálosť možno väčší zázrak ako znovuzrodenie.
Phoenix nie je v oceáne sám. Réunion, Seychely aj Madagaskar majú každý svoj národný ležiak a všetky štyri sú deťmi koloniálnej éry: svetlé pivá európskeho strihu z dovážaného sladu a chmeľu, uvarené pre trh, kde sa pred nimi pilo hlavne to, čo dala cukrová trstina - rum. Súrodenci si nedajú pokoj: Phoenix sa vozí na Réunion, kde konkuruje Dodu, a seychelský pivovar dnes maurícijskému priamo patrí. Dodo medzitým zostáva vtákom, ktorý vyhynul na jednom ostrove a predáva pivo na druhom.
Rodina Phoenixu sa od šesťdesiatych rokov rozrástla. Koncom osemdesiatych rokov pribudol Blue Marlin so šiestimi percentami a marlínom na etikete, neskôr Phoenix Spéciale so šiestimi a pol - tmavší, ťažší a podľa mňa skôr na chladnejšie mesiace. Na druhom konci stojí Phoenix Fresh, citrónový radler s tromi a pol percentami, a najmladšia je Manawa, remeselná linka, ktorú si PhoenixBev postavil vo vlastnom areáli v Pont Fer s juhoafrickým sládkom. Manawa varí golden ale, pale ale, IPA a witbier - a ten witbier je jediné maurícijské pivo, pri ktorom som po prvom dúšku vedel, že si ho druhýkrát nedám. Pšeničné pivo mám pritom veľmi rád. Chyba teda nebude v štýle.
Líška z iniciál a dodo, ktorý lieta
Monopol Phoenixu prvá narušila v roku 2011 krčma. Flying Dodo v obchodnom centre Bagatelle je prvý minipivovar v dejinách ostrova: varí v malých várkach, nefiltruje, nepasterizuje a takmer každý mesiac skúša nový recept. Všetky pivá preto plní do rovnakej tmavomodrej fľaše a rozlišuje ich len farbou fólie na hrdle - ja som tak ochutnal vianočné Naked Santa Christmas Ale so siedmimi a pol percentami a korením a slabšie Nation' Ale. Druhý remeselný pivovar, The Thirsty Fox, varí od roku 2019 rodina Oxenhamovcov, ktorá na ostrove robí aj víno a rum - a líška v názve je skratka, nie zviera: "F" ako Fabien a "Ox" ako Oxenham, tak si Fabien Oxenham roky označoval domáce vzorky, kým sa z nich stala značka. Rad tvoria pale ale, IPA a weiss; IPA má najkrajšiu fľašu, akú som kedy na pive videl - ryba pláva cez celú etiketu a pokojne aj mimo nej.
Ako sa pivo na Mauríciu pije a prečo si odložiť fľašu
Pivo je tu nápoj víkendu, osláv a popoludnia po práci a jeho najvernejšia príloha sa vypráža na každom rohu: gâteaux piments, pálivé guľôčky z dálu, z ktorých ostrov robí aj šalát k pivu a futbalu. Kupuje sa najčastejšie veľká fľaša, 650 ml. Každá sklenená fľaša je zálohovaná, a kým pri bežnej ide o drobné, pri špeciálnej fľaši Flying Dodo je záloha 80 MUR (1,60 EUR) - takmer polovica ceny piva; obchod ju navyše často vráti ako poukážku, nie v hotovosti. Vratnú fľašu poznám z domova, tu sa to len berie vážnejšie. A v deň volieb sa na Mauríciu alkohol nepredáva vôbec - kto chce sledovať výsledky pri pive, nakupuje deň vopred.
Deväť vzoriek na ostrove
Môj prvý alkoholický nápoj na ostrove bol Phoenix, vychladený zo supermarketu, po desiatich hodinách v lietadle z Istanbulu - a v tej chvíli najlepší ležiak, aký som kedy pil, skôr zásluhou lietadla ako Phoenixu. Ľahký, čistý, chmeľ len naznačený - svetlý ležiak, aký pozná každá krčma u nás doma, a po desiatich hodinách v lietadle presne to, čo človek chce. Blue Marlin a Spéciale pridávajú telo a sladkosť, ktorú v horúčave nechcete, Fresh je limonáda s citrónom, Manawu som odložil. Thirsty Fox Pale Ale bolo pre mňa najpiteľnejšie pivo cesty, IPA mala horkosť, akú som od 28 IBU nečakal, weiss bolo ľahké a nenápadné. Flying Dodo chutil ako z malej várky: kalný, korenistý. Veľká fľaša Phoenixu, Blue Marlinu aj Spéciale stála 80 MUR (1,60 EUR), radler 40 MUR (0,80 EUR), Manawa 54 MUR (1,20 EUR), fľaštička Thirsty Fox 60 MUR (1,20 EUR) a Flying Dodo asi 200 MUR (4 EUR) plus záloha. Fénix z popola nevstal a dodo zostal vyhynutý. Pivo bolo vychladené, a to na ostrove stačí.
