Maurícijský rum: destilát z melasy aj z trstinovej šťavy
Ostrov, ktorý žije z cukrovej trstiny, si po získaní nezávislosti zakázal páliť rum z jej šťavy. Na tridsaťosem rokov. Úrady v tom videli plytvanie surovinou určenou na cukor, a tak sa smelo destilovať len z melasy, z toho, čo po cukre zostane.
Maurícijský rum (po francúzsky: rhum de Maurice) je destilát z cukrovej trstiny, ktorý maurícijská kuchyňa pozná v dvoch podobách: staršej a početnejšej z melasy a mladšej, drahšej z čerstvej trstinovej šťavy, ktorú zákon povolil až v roku 2006. Kto dnes na ostrove ochutnáva rum "zo šťavy", pije tradíciu starú zhruba ako smartfón.
Rum, ktorý sa nesmie volať agricole
Rum zo šťavy sa vo francúzskom svete volá rhum agricole, lenže toto označenie si Európska únia vyhradila pre Martinik, Guadeloupe, Réunion, Francúzsku Guyanu a Madeiru - maurícijský rum sa tak smie vyrábať, ale nesmie sa tak volať. Slovenskí čitatelia tento druh úradného krstu poznajú: náš rum z repného liehu sa z rovnakého dôvodu premenoval na tuzemák.
Národný nápoj to pritom nie je: každý deň sa na ostrove pije pivo Phoenix, rum je na sviatok, pre turistov a na vývoz. Príbuzenstvo má roztrúsené po celom Indickom oceáne. Susedný Réunion má tri liehovary a spoločnú značku Charrette, Madagaskar páli Dzamu z melasy, Seychely od roku 2002 Takamaku, a v rodinách celej oblasti sa z bieleho rumu macerovaného s ovocím a korením robí rhum arrangé. Ti Punch s limetkou a trstinovým cukrom, ktorý si v maurícijských baroch objednávate ako miestnu klasiku, prišiel z Antíl a Réunionu.
Od tafie k poštovej známke
Rum tu nie je nový, nová je len jeho lepšia polovica. V polovici 18. storočia založil guvernér Mahé de La Bourdonnais prvý liehovar na ostrove a pálilo sa v ňom čosi, čo sa volalo tafia, hrubý predchodca rumu pre miestnych a na vývoz na Madagaskar. Slušný rum prišiel až v roku 1852, keď Pierre Charles Harel na panstve pri Pamplemousses skúsil destilovať poriadne, a ďalej už históriu píšu cukrovary: Medine a Grays pália z melasy zhruba sto rokov, rodinný Saint Aubin si postavil liehovar v roku 2003 a najmladšia Rhumerie de Chamarel z roku 2008 páli výhradne zo šťavy. Saint Aubin pritom tvrdí, že prvý rum zo šťavy mal o tri roky skôr, než ho zákon povolil - pramene sa nezhodujú na tom, ktorým rokom sa zákaz skončil.
Čo robí sud v trópoch a čo znamená VSOP
Biely rum ide z kolóny rovno do fľaše, hnedý musí do suda. Väčšina sudov na svete je z amerického bieleho duba a k rumu sa dostanú po bourbone, ktorý podľa amerického zákona smie zrieť len v novom sude - rum dostáva drevo z druhej ruky a je to preňho výhra. V maurícijskej horúčave sa zo suda vyparí až desatina ročne. Písmená na etikete sú požičané od koňaku: VS znamená najmenej dva roky v sude, VSOP štyri až päť, XO šesť a viac. Penny Blue VSOP z liehovaru Medine k tomu pridáva názov podľa najslávnejšej maurícijskej poštovej známky z roku 1847, ktorá je vzácna vďaka tlačiarenskej chybe "Post Office" namiesto "Post Paid".
Pije sa podľa ceny: drahý čistý a pomaly, lacný s kolou alebo s ovocnou šťavou, ktorú obchody na ostrove predávajú stopercentnú a za pár rupií. Najlacnejšie rumy ako Goodwill plní združenie stáčačov, ktorého vznik štát v roku 1961 nariadil, aby mal domácu pálenku pod kontrolou; v koktaile z mangovej šťavy poslúži dobre. O mape ostrova na etikete Goodwillu sa hovorí, že je to jediná mapa, s ktorou sa človek stratí a nikam nedôjde. A kto si chce rum odviezť domov, nemá kupovať v supermarkete ani na letisku: web godutyfree.mu prijíma objednávky medzi tridsiatym dňom a dvadsiatou štvrtou hodinou pred odletom a fľašu vydá na letisku pri priehradke Tax Refund, teda až po odbavení.
Štyri fľaše a jedna priehradka na letisku
Rhumerie de Chamarel má degustáciu v cene prehliadky a vo firemnej predajni som vzal trojročný rum zo šťavy za 1 500 MUR (30 EUR), lacnejšie ako v supermarkete. V supermarkete Winners som potom kúpil štvorročný Penny Blue VSOP za 1 200 MUR (24 EUR), a to je fľaša, ktorú by som si priviezol, keby som smel priviezť len jednu: v nose sušené ovocie a vanilka zo suda, v ústach guľatý, bez pálenia, s dlhým sladkým koncom, kde je cítiť melasu. Degustačná sada piatich fľaštičiek Saint Aubin po 50 ml stála 750 MUR (15 EUR): fľaštičky ochutené kávou, kakaom a vanilkou sa zmestia do príručnej batožiny, ale je to skôr suvenír ako škola rumu (pozri čo si priviezť z Maurícia). Malý Goodwill za 150 MUR (3 EUR) šiel do koktailu s ovocnou šťavou, kde od neho nikto nič nečaká.
Po návrate domov som si sadol k počítaču a porovnal ceny Penny Blue: 1 200 MUR (24 EUR) v supermarkete, 33,50 EUR v obchode na letisku a 15,50 EUR pri objednaní vopred s vyzdvihnutím pri priehradke. Jediná fľaša, ktorú by som si z Maurícia priviezol, je teda najlacnejšia práve vo chvíli, keď už z ostrova odchádzate.
