Modrý trh vo Varne: tržnica pri hodinách a ulička babičiek
Na Mapách Google sa volá The Blue Market, Bulhari ho poznajú ako Синия пазар a ja som si ho odfotil s oranžovou strechou. Modrú som na mieste hľadal dlho - napokon som ju našiel na plastovej prepravke s mätou pri jednom zo stánkov babičiek.
Modrý trh (po bulharsky: Синия пазар, úradne Пазар Часовника) je menšia obecná tržnica v centre Varny pri katedrále a mestských hodinách: vnútri stoly s ovocím a zeleninou, okolo chodník, na ktorom babičky predávajú úrodu zo záhradky. Oproti farmárskym trhom je to malý trh a na výlet krátka zastávka. Kto však chce vidieť, z čoho sa v bulharskej kuchyni na jeseň varí, má tu lepšiu pozorovateľňu ako v najväčšej hale mesta.
Prečo sa trh Pri hodinách nazýva Modrý
Úradne sa trh volá po susedovi: Пазар Часовника, trh Pri hodinách, podľa mestských hodín pri katedrále Nanebovzatia Panny Márie, kúsok od ulice Ruse, kde stoly stoja. Takto ho však označuje takmer len prevádzkovateľ, obecná firma Pazari, ktorá vo Varne spravuje asi desať trhovísk. Prezývka Modrý trh vznikla podľa prevádzkovateľa pri modernizácii v roku 2009, keď staré stánky nahradili nové stoly z modrého polykarbonátu - legenda za tým nie je, len farba plastu. Údaj o roku sa opiera o jediný zdroj, samotnú firmu Pazari; že názov pochádza zo stolov, a nie z dejín, potvrdzujú aj inzeráty a miestne noviny, ktoré slovo Часовника takmer nepoužívajú.
Vo Varne je Modrý trh jedným z menších. Hlavnou tržnicou mesta je Централен, po starom Kolchozný trh, kde sa konajú farmárske trhy a v samostatnej hale aj rybí trh; Čataldža je známa kvetmi a zvyšok sú trhoviská na sídliskách. Modrý trh má oproti nim jedinú výhodu, polohu: stojí v úseku ulice uzavretom pre autá medzi katedrálou a hodinami, takže naň natrafíte cestou, nie cielene.
Stoly pestovateľov a chodník babičiek
Pri stoloch sa predáva to, čo dozrelo: hrozno, figy, granátové jablká, paradajky, orechy - a podľa zoznamu prevádzkovateľa medzi tým aj oblečenie, suveníry, med a varená kukurica. Časť predajcov sú priamo pestovatelia, производители, ktorí za miesto platia menej ako prekupníci. Zaujímavejšie dianie je však na chodníku okolo: tam si na skladacích stolíkoch a v téglikoch rozkladajú tovar babičky, ktoré nemajú stôl, len záhradku. Vajcia, zväzky byliniek, chryzantémy, vylúpané vlašské orechy, žihľava, ovocie zo stromu za domom. Je to tá istá ekonomika ako nápis "Predám vajcia" na dedinskej bráne, len prenesená do centra krajského mesta. Bulharsko pre ňu má aj slovo, бабите, babičky, a berie ju vážne: v roku 2024 chcelo ministerstvo poľnohospodárstva pustiť na farmárske trhy len registrovaných poľnohospodárov a spotrebiteľská organizácia sa babičiek zastala s tým, že ich tégliky nikoho neohrozujú a zo zákazu by vzišiel len predaj o ulicu ďalej. Aký status majú tie varnenské, to som nezistil.
Hinap, ktorý cudzinci nazývajú čínskymi datľami
Ovocie, kvôli ktorému som sa na ten chodník vracal, som celý čas nazýval zle. Nazýval som ho čínskymi datľami, ako znie opis v každom druhom jazyku; Bulhari majú vlastné slovo, хинап, ľudovo džindžifka, a botanika ho vedie ako jujubu, Ziziphus jujuba. Hinap je plod stromu, ktorý chce suché horúce letá a kamenistú pôdu, takže sa v Bulharsku pestuje na juhu a na pobreží - okolie Varny patrí k hlavným oblastiam - a jeho sezóna trvá od konca septembra do konca októbra, presne v týždňoch, keď som tam bol. Nezrelý plod je zelenožltý, chrumká a chutí ako malé jablko s trpkým koncom; zrelý zhnedne, zvráskavie a je sladký ako datľa, odtiaľ ten cudzí opis. Kto chce sladké, siahne po hnedých; kto chce, aby mu v taške chrumkalo, po zelených. K hinapu babičky pridávajú, čo má práve sezónu: čerstvo vylúpané orechy, na jeseň najlacnejšie v roku, a žihľavu, ktorú Bulhari zbierajú hlavne na jar a v októbri je skôr doplnok.
Balíček hinapu z ulice Ruse
Vo Varne som bol v októbri a hlavná ulička Modrého trhu bola z polovice prázdna: sezóna trhu sa skončila s letom, sezóna hinapu práve začínala. Pri obsadených stoloch som kúpil figy a hrozno; predajcovia po anglicky nevedeli a nevadilo to, ceny boli na ručne písaných ceduľkách - figy po pol kile za 3,50 BGN (1,80 EUR) - a zvyšok sa vybavil prstom a úsmevom. Vnútri mi to nepripadalo nijako zvláštne. Vonku áno. Babičky sedeli na plastových stoličkách pri skladacích stolíkoch s kockovaným obrusom, medzi téglikmi s figami a cibuľou stála váza s chryzantémami, živo sa medzi sebou zhovárali a z každého nákupu mali radosť. Počas potuliek Varnou som sa k nim vracal niekoľkokrát a zakaždým si odniesol aspoň balíček nezrelého hinapu, 100 g za 1 BGN (0,50 EUR). Keby sa trh volal podľa toho, kvôli čomu som sa naň vracal, nevolal by sa Modrý ani Pri hodinách. Volal by sa Babičkin.
The Blue Market
