Palaneț: plnená žemľa zo Sedmohradskej pláne
Ceduľky vo výklade klužskej pekárne boli dvojjazyčné a ten anglický riadok klamal. "Pie with cabbage", "pie with potatoes", "pie with cherries" - kto si pod tým predstaví koláč s tenkým cestom na spodnej strane a mriežkou navrchu, dostane do vrecúška niečo úplne iné: okrúhlu, ťažkú žemľu z kysnutého cesta narezaného na dieliky, z ktorej sa pri rozlomení vyhrnie kapusta, zemiaky alebo višne.
Palaneț je plnené pečivo zo Sedmohradskej pláne - plát kysnutého cesta, do stredu ktorého sa dá náplň a ktorého cípy sa pred pečením stiahnu k sebe, takže náplň zostane zavretá vnútri; rumunská kuchyňa ho predáva po kusoch z pekární, slané aj sladké vedľa seba. Za tri štyri lei sa dá z výkladu vybrať celý obed, len to nie je pie.
Slovo označujúce chlieb, do ktorého niekto dal náplň
Rumunčina si slovo palaneț požičala z ukrajinskej paljanycje, čo je obyčajný okrúhly bochník bez akejkoľvek náplne. Na Sedmohradskej pláni sa potom s názvom stalo to, čo sa s požičanými slovami stáva: názov holého chleba tu dostal dovnútra kapustu, syr a jablká a nikto ho nezmenil. Výslovnosť je "palanec" s mäkkým c na konci, množné číslo palanețe. S maďarskou palacinkou palacsinta to však nijako nesúvisí, hoci Kluž so svojou maďarskou históriou k tomu zvádza - obe slová sú si podobné len zvukom. Domovom palanețu je jeden kraj: Câmpia Transilvaniei, kopcovitá poľnohospodárska pláň medzi Klužou a Turdou, s obcou Ceanu Mare ako uznávaným hlavným mestom. Zvyšok Rumunska pozná ten istý princíp pod inými názvami - v rumunskom Moldavsku palancă, všeobecne ako jednu z mnohých podôb plăcinty, ktorá sa však častejšie pečie na panvici a býva plochá. Pekárenskí susedia covrigi a gogoși sú niečo iné.
Jedlo na pole, za ktorým dnes chodí Bukurešť
Na pláni to bývalo jedlo chudobných - pečivo, ktoré sa nekazí, dá sa zobrať vo vrecku na pole a zjesť studené na poludnie pri brázde. Tak aspoň znie rozprávanie z Ceanu Mare, kde prvý palaneț nikto nedatuje, zato každý vie, ako sa skladá. Nedávno sa však stalo toto: obec premenovala svoje Dni obce na Festivalul Palanețelor a pečivo, o ktoré sa dovtedy málokto zaujímal, sa stalo vizitkou kraja - cestujú zaň ľudia z Bukurešti, Brašova aj Sibiu. Klužské pekárne sú teda len konečná stanica - v Kluži sa palaneț predáva a jedáva, vymysleli ho na vidieku kus cesty odtiaľ.
Ako sa palaneț skladá a podľa čoho ho vybrať
Cesto je chlebové: múka, voda, droždie, trocha oleja, žiadne maslo a žiadne prekladanie na spôsob lístkového cesta. Vyvaľká sa na tenký plát, doma sa krája na štvorce, do stredu každého štvorca sa dá kôpka náplne a potom nasleduje ten jediný dôležitý krok - cípy sa vytiahnu nahor a zlepia k sebe, aby pri kysnutí a pečení nič neušlo. Palaneț je vlastne slaná buchta, ktorú niekto zavrel zo všetkých strán. Pekárenská verzia v Kluži je okrúhla a narezaná na šesť dielikov, ale princíp zostáva: náplň je v ceste od začiatku, nie dodatočne napchatá do upečenej žemle, ako to robí česká plnená žemľa. Klasika je kapusta a syr brânză, na vidieku k tomu tvaroh, jablká a mak, klužské výklady pridávajú syr s kôprom, syr s pažítkou, zemiaky, srvátkovú urdu, višne - a "palanetul savuros" so šunkou, syrom, hubami a paradajkovou omáčkou, čo je pizza, ktorá sa postavila do radu medzi buchty.
Jedáva sa z ruky, teplý aj studený, v ktoromkoľvek dennom čase, a kto si ho kúpi na obed, večeru už riešiť nemusí: kus váži okolo 170 gramov a je to samé cesto. Jedna rada k výkladu: ceduľka s rumunským cu ("s") hovorí, čo je vnútri, takže cu varză je kapusta, cu mere jablká, cu brânză syr. Kto chce ten pôvodný, berie kapustu alebo syr.
Vrecúško z klužskej pekárne
Palaneț som jedol v Kluži, v pekárni, kde vitrína s košíkmi a čiernymi ceduľkami zaberala celý výklad. Vzal som si ten so šunkou a syrom a zjedol ho z papierového vrecúška na dlažbe pred obchodom. A potom som sa vrátil ešte po jeden. Cesto bolo nadýchané a jemne nasladlé, kôrka skôr pružná ako chrumkavá, vnútri slaný syr a šunka. Podľa ceduľky vo výklade stáli obyčajné náplne 3 RON (0,60 EUR), ten môj savuros 4,5 RON (0,80 EUR). Celý ten omyl s "pie" teda stál osemdesiat centov.
