Gogoși: rumunské šišky veľkosti dlane
Rumunčina má pre klamanie pôvabný obrat: a vinde gogoși, predávať šišky. Kto vám v Bukurešti predáva gogoși, ten vám zrejme vešia bulíky na nos - a kto to robí v pekárni v Sibiu, chce za to štyri lei.
Gogoși (jednotné číslo gogoașă) sú kysnuté šišky vyprážané v oleji, ktoré rumunská kuchyňa predáva buď prosté s práškovým cukrom, alebo plnené lekvárom, tvarohom, čokoládou a v Transylvánii aj slaným syrom. Samotné slovo vystriedalo viac kariér ako nejeden politik: znamená aj kokón priadky morušovej a v prenesenom význame prázdne reči. Tri významy, jeden tvar - čosi okrúhle, nafúknuté a vnútri neisté.
Jedno cesto, štyri názvy a celá stredná Európa
Odkiaľ sa slovo gogoașă vzalo, rumunský akademický slovník úprimne nevie; najčastejšie sa cituje albánske gogëlë, púčik. Zato pri názvoch, ktoré šiška nosí po jednotlivých krajoch, je rodokmeň priezračný: v Sedmohradsku sa nazýva pancove, v Banáte crofne, na Bukovine pampuște. Gogoși nie sú rumunský vynález, ale rumunská vetva stredoeurópskej rodiny kysnutých vyprážaných šišiek - rakúsky Krapfen, maďarský fánk, poľské pączki aj naša šiška stoja na tom istom ceste z múky, mlieka, žĺtkov a droždia. Líšia sa detailmi: Krapfen sa plní až po vyprážaní injekciou marhuľového lekváru, pączki majú najradšej ružový lekvár a gogoși veľkosť.
Čo je vnútri a kedy sa gogoși vyprážajú
História tu nemá letopočet, len smer. Do Transylvánie a Banátu prišla šiška so Sasmi, Švábmi a habsburskou kuchyňou a v rumunských prameňoch sa o nej hovorí ako o veci starej stovky rokov, hoci nikto nevie povedať, kto prvý namočil kus kysnutého cesta do horúceho oleja. Úprimnejšie je priznať, že prvú rumunskú gogoașă nikto nedatuje. Datovať sa dá kalendár: gogoși patria k Lăsata secului, poslednému dňu pred pôstom. Po zvyšok roka je to pouličná desiata z gogoșărie - a aj toto slovo vie Rumunov rozhádať, pretože polovica krajiny píše gogoșerie a pravopisná príručka im to trpezlivo opravuje.
Cesto pozná každý, kto niekedy vyprážal šišky: múka, vlažné mlieko, žĺtky, droždie, cukor a citrónová kôra, hodina kysnutia, kolieska vykrojené pohárom, ešte chvíľu nechať dokysnúť a potom do oleja dozlatista. Rozhoduje náplň a čerstvosť. Lekvár a vanilkový krém sú klasika, čokoláda a Nutella novší štandard, tvaroh s hrozienkami sladká stredná cesta - a v Transylvánii, kde sa vyrába veľa syra, sa objavujú aj gogoși s telemea, s cașcavalom alebo s urdă a kôprom, teda čosi ako vyprážaný pirôžok so slaným tvarohom. Čerstvosť je druhá vec: gogoașă žije pár minút po vytiahnutí z oleja, a kto ju kupuje z vitríny, mal by sa spýtať, kedy vyprážali poslednú dávku.
Vitrína v Sibiu pred odchodom do Kluže
Ja som gogoși jedol v Sibiu, v deň, keď som mal dohodnutý odvoz späť do Kluže. Sibiu som mal dovtedy v hlave predovšetkým ako skanzen, ktorý som obišiel a ktorý je nádherný; do toho obrazu mi gogoși pridala pekáreň s vitrínou, kde sa za stočeným povrazom kopili šišky veľkosti dlane - nie okrúhle gule, ako ich poznáme, ale ploché polmesiace preložené cez náplň. Pekáreň ponúkala rôzne plnené varianty, všetky za 4 RON (0,80 EUR), a gogoși simple za 2,50 RON (0,50 EUR). Vzal som si čokoládovú, práve vyprážanú. Cesto bolo ľahké a olej z neho presiakol obrúskom skôr, ako som stihol odhryznúť, čokoláda vnútri bola ešte tekutá. Náplne bolo toľko, koľko by u nás dali do troch šišiek, za 0,80 EUR to bola celá desiata na cestu.
