Beraria Veche: piváreň s panvicami plnými mäsa v Jasoch
Do Jasov som letel so zoznamom dvoch reštaurácií, do ktorých som chcel určite zájsť: Rustic a Beraria Veche. Druhá menovaná bola nakoniec prvá - vošli sme do nej hneď po prílete - a zároveň tá, do ktorej sme sa potom vracali najčastejšie zo všetkých.
Beraria Veche (rumunsky berăria veche = stará piváreň) je reštaurácia na ulici Sărărie v Jasoch, ktorá varí sýty základ rumunskej kuchyne: domáce polievky, grilované mäso a panvice, z ktorých sa najedia dvaja.
Názov po pivovare, ktorý už nestojí
Názov podniku som si vtedy preložil ako Starý pivovar a slovník by protestoval: berărie vzniká zo slova bere, pivo, rovnakou príponou ako brutărie (pekáreň) alebo cofetărie (cukráreň). Je to piváreň - miesto, kde sa pivo čapuje, nie varí. Lenže práve v Jasoch má ten nepresný preklad kus pravdy: Berăria Veche sa volal skutočný pivovar v Jasoch, založený na privilégiu z roku 1786, ktorému názov dal v roku 1879 jeho vtedajší majiteľ. Pivo sa v ňom varilo podľa nemeckého vzoru a stál vo štvrti Păcurari, na opačnej strane centra.
Samotný pivovar dopadol horšie ako jeho názov. Po znárodnení vyrábal pod značkou Zimbru, v roku 2007 sa v ňom dovarilo a hektárový pozemok sa predal developerom za 6,5 milióna eur; z budov zostali len vstupy do pivníc, chránené ako priemyselná pamiatka. Reštaurácia na Sărărie vznikla až v roku 2012 a s pivovarom ju nespája budova, firma ani pivný kotol - len požičaný názov, kus mestskej pamäti zavesený nad vchodom. Stará je tu skrátka piváreň v názve, nie podnik: krčma s názvom Stará piváreň má niečo cez desať rokov.
Čo sa v rumunskej pivárni jedáva a pije
Berărie pritom v Rumunsku neznamená len krčmu s pípou. Pivárne sa v tunajších mestách rozmohli s pivovarmi v druhej polovici 19. storočia a rýchlo povýšili na spoločenskú inštitúciu, kde sa schádzali novinári, politici a divadelníci; najslávnejšia z nich, bukurešťská Caru' cu Bere, sa zhodou okolností otvorila v tom istom roku 1879, keď pivovar v Jasoch dostal svoj názov. Od pivárne, akú poznáme z domova, sa tá rumunská líši hlavne pomerom síl: u nás sa k pivu nanajvýš prikusuje, v berárii sa plnohodnotne obeduje aj večeria. V Beraria Veche to znamená rumunskú a kúsok aj grécku kuchyňu: ciorby, grilované mäso vrátane mici - a k tomu, ako už názov napovedá, rumunské pivo z čapu.
Hlavnou atrakciou sú však panvice. Platou de carne, spoločná porcia mäsa pre dvoch a viac ľudí, sa objednáva v krčmách po celom Rumunsku - a Beraria Veche na nej postavila dobrú časť svojej povesti. V miestnych recenziách zbiera pochvaly práve za porcie a ceny; obsluhu v nich občas kritizujú, my sme na ňu však nenarazili. Spoznávať sa dá z oboch koncov: lacnejšie cez obedové menu, sýtejšie cez panvicu, na ktorú je lepšie doraziť vo dvojici. V lete sa k tomu pridá rozľahlá terasa pod pergolou.
Návraty na Sărărie
Beraria Veche bola prvá reštaurácia, do ktorej sme po prílete do Rumunska vošli. Prvý raz padla voľba na obedové menu: mici, ktoré som tu jedol prvýkrát v živote, k nim príloha a čerstvo pripravená palacinka s čokoládou ako dezert - všetko dokopy za 4,60 EUR. Pri ďalších návštevách došlo na panvice, kuraciu s grilovanou paprikou, baklažánom a hubami a bravčovú s pečenými paradajkami a strúhaným syrom navrchu; jedna stála 40 RON (8 EUR) a najedli sme sa z nej dvaja. Sedeli sme na terase, s obsluhou sme sa bez problémov dohovorili po anglicky a jedlo chodilo rýchlo. Rumunčina má pre podnik, do ktorého sa človek stále vracia, výraz local de suflet - podnik od srdca. Výstižnejší opis Beraria Veche nepoznám.
Beraria Veche
