Rumunské pivo: Ursus, Timișoreana, PET fľaše a remeselná scéna
V rumunskom supermarkete stojí v regáli s pivom vec, na ktorú sa Slovák nepozerá rád: dvaapollitrová plastová fľaša. Ešte v roku 2015 sa v plaste predala viac ako polovica všetkého piva v krajine, a hoci PET pomaly ustupuje sklu a plechu, stále drží tretinu trhu.
Rumunské pivo (po rumunsky: bere) je väčšinou svetlý ležiak od jedného z troch zahraničných koncernov, ktoré ovládajú trh; rumunská kuchyňa k nemu pridáva terasu, grilované mici a posledných desať rokov aj pár desiatok malých pivovarov, kde sa varí niečo iné ako ležiak. Značiek je vyše dvadsať, všetky sa tvária rumunsky do posledného písmena a pri väčšine z nich je rumunské práve len to písmeno.
Prečo sa pivo nazýva bere a kto ho v Rumunsku uvaril prvý
Rumunčina si pre pivo nevzala nič od slovanských susedov. Bere prišlo z nemeckého Bier a rovnakou cestou dorazila aj halbă, polliter, z nemeckého Halbe, polovica. Obe slová prezrádzajú, odkiaľ pivo do krajiny prišlo: nie od starých Dákov, ako o tom s obľubou píšu cestovateľské weby, ale s habsburskou armádou. Dákovia kvasili obilie, to áno; že varili niečo, čo by sa dalo nazvať pivom, nedokladá žiadny prameň. Rovnakou nemeckou výpožičkou je napokon aj bulharská bira na juh od Dunaja.
Prvý pivovar na dnešnom rumunskom území stojí v Temešvári a má dátum narodenia presnejší ako väčšina ľudí: 1. januára 1718 požiadal mestský magistrát o povolenie variť pivo, rok a štvrť po tom, ako Eugen Savojský vyhnal z mesta Osmanov. Dôvod nebol gurmánsky. Banát bol močiar, voda sa z neho piť nedala a rakúsky vojak bol zvyknutý dostávať pivo ako súčasť žoldu. Habsburgovci potom stavali pivovary pri pevnostiach a baniach po celom Sedmohradsku a Banáte, a preto má rumunské pivo dodnes ťažisko na západe krajiny, kým Valašsko a rumunská časť historického regiónu Moldavsko ostali krajom vína a pálenky. Sasi, ktorí v Sedmohradsku žili od 12. storočia, vraj ako prví pridali do piva chmeľ - to je už legenda a aj rumunské zdroje ju tak označujú. Ich doložená stopa je mladšia: pivovar v Sadu pri Sibiu, ktorý v roku 1912 postavil Thomas Binder so synmi a ktorého Bere Sadu je dnes jediné rumunské pivo s chráneným zemepisným označením. Timișoreana medzitým vyhorela, postavili ju nanovo, po prvej svetovej vojne dodávala pivo kráľovskému dvoru a pod tým istým názvom sa čapuje dodnes.
Tri koncerny, jedna krajina: komu patrí Ursus, Timișoreana a Ciuc
Na viečku plechovky Ursusu je vyrazené "Cluj 1878" a je to pravda len napoly. Pivovar v Kluži v tom roku naozaj vznikol a pod názvom Ursus, po latinsky medveď, predáva pivo od konca dvadsiatych rokov; lenže klužská továreň v roku 2010 prestala variť a o tri roky neskôr ju zrovnali so zemou. Dnešný Ursus sa varí v Brašove, Buzău a Temešvári a patrí japonskej skupine Asahi, ktorá ho v roku 2017 kúpila aj s Timișoreanou, Ciucașom a značkou Azuga. Druhý najväčší hráč je Heineken so značkami Ciuc z Miercurea Ciuc, Golden Brau a Silva; tá je zvláštny prípad - pivovar v Reghine vznikol v roku 1972, ako prvý v Rumunsku pivo vyvážal, a pritom varil zo surovín dovážaných z Československa. Dnes sa Silva varí inde a Reghin pivovar nemá. Tretí je Bergenbier z Ploiești pod Molson Coors, ktorý tam varí aj Staropramen, Stella Artois a Beck's. Tí traja držia vyše sedemdesiat percent trhu, s výrobcom Tuborgu a s domácou Romaquou vyše deväťdesiat. A ak si Ciuc a Ciucaș pletiete, nie ste sami: prvý je Heineken, druhý Asahi, a v regáli stoja vedľa seba ako dvaja bratranci, ktorí spolu nehovoria.
Vypije sa toho veľa, len nie toľko ako kedysi. V roku 2021 bolo Rumunsko s 95,6 litra na obyvateľa štvrtou pivnou krajinou sveta; odvtedy spotreba klesla na niečo vyše osemdesiat litrov a v európskom rebríčku krajina skĺzla do druhej polovice prvej desiatky. Stále je to však najobľúbenejší alkohol v krajine: k pivu sa hlási asi tretina Rumunov, k vínu pätina a k țuici, ktorú tu nazývajú národným nápojom, len niekoľko percent - pálenka je na krstiny a svadby, pivo na všedný deň. Susedia pijú menej, Bulhari okolo 76 litrov, Maďari niečo vyše 60.
Krajina dvaapollitrovej fľaše
Za plast môže jeden muž a jedna zima. V decembri 1998 naplnil Virgil Mailat z pivovaru Bere Mureș prvýkrát pivo Neumarkt do PET fľaše; slovenskí dodávatelia mu vraj predtým tvrdili, že plniť slušné pivo do plastu je šialenstvo. Rumuni kupovali pivo domov po litroch, nie po kusoch, dvojlitrová fľaša vyšla lacnejšie ako štyri pollitre, a za necelých dvadsať rokov sa v plaste predávala viac ako polovica piva v krajine. Vrchol, 53 percent, prišiel po sedemnástich rokoch; odvtedy PET rok čo rok stráca a v roku 2025 sa trh prvýkrát rozdelil na tri takmer rovnaké diely: plast, sklo a plechovku. V plaste sa predávajú tie lacnejšie značky, Ciucaș, Golden Brau, Bergenbier, Timișoreana, Noroc; kto si v krčme vypýta bere la halbă, dostane často to isté pivo z výčapu a na plast sa ho nikto nepýta.
Remeselná vlna od roku 2013: sup, koza a sedem pahorkov
Keď sa v roku 2013 rozbiehal Zăganu, remeselná scéna v Rumunsku prakticky neexistovala. Všetky malé pivovary z rokov po revolúcii do roku 2010 zanikli, a tak keď Alexandru Geamăn a Laurențiu Bănescu naplnili v Măneciu v Prahove prvé fľaše piva Zăganu, pomenovali ho po dravcovi, ktorý z rumunských hôr zmizol pred viac ako osemdesiatimi rokmi - ako všetky tie pivovary, ktoré chceli vrátiť. Od roku 2015 vzniklo v krajine okolo päťdesiatich minipivovarov a dve z najzaujímavejších adries ležia v Jasoch, na východe, kde sa historicky pilo víno. Capra Noastră, Naša koza, varí Ionel Păsărică belgickou metódou s dokvasením vo fľaši: jedna várka trvá šesťdesiat dní, zato pivo vydrží roky, a koza v červených gumákoch sa vyváža aj do Belgicka, teda do krajiny, odkiaľ si metódu požičala. Șapte Coline, Sedem pahorkov, má osud z iného žánru - pivovar otvorili v roku 2005, po štyroch rokoch ho zavreli a v roku 2018 varil znovu v Tomești za mestom, tentoraz aj märzen podľa mníchovského vzoru.
A potom je tu Bucur, ktorý vyzerá remeselne, no nie je. Bere de bulevard, pivo z bulváru, uviedol v roku 2019 výrobca Tuborgu z Pantelimonu pri Bukurešti ako prémiovú značku podľa starých rumunských receptov a za prvý rok ho predal vyše milióna litrov. Nie je na tom nič zlé, len nech to viete vopred. Rovnako ako to, že bukureštská Caru' cu Bere, ktorú weby zaraďujú medzi pivovary, žiadny pivovar nie je: je to piváreň z roku 1879, do ktorej sa pivo vozilo konským povozom, odtiaľ "voz s pivom" v názve, a dnes je z nej jedna z najznámejších reštaurácií v krajine. Pivo tam stále vozia. Len už bez koní.
Ako sa v Rumunsku pivo objednáva a s čím sa pije
Čapované je bere la halbă alebo la draft; halbă je dnes polliter, hoci staré drevené krígle mali len štyri deci, a veľkosti sa líšia od podniku k podniku, takže o bere mare znamená v každej krčme trochu niečo iné. Pivo sem patrí k letu, k terase a k rozpálenému grilu: k mici, mäsovým valčekom bez črievka, sa nič iné nepije. V septembri a októbri k tomu Brašov pridáva jediný rumunský Oktoberfest s mníchovským požehnaním, ktorý pod vrchom Tâmpa založila miestna saská komunita. Kto chce vidieť, čo sa v krajine varí okrem ležiaka, nech na etikete hľadá slovo artizanală, remeselné, a nie slovo "premium" - to druhé si dnes píše každý koncern.
Štyri pivá v Jasoch
Rumunské pivo som ochutnával v Jasoch, počas niekoľkých dní a na niekoľkých miestach. Tri poháre mi priniesli na terasu reštaurácie Beraria Veche (pozri Kam na jedlo v Jasoch), pod pergolu z trstiny: Bucur vo firemnom pohári s cylindrom, svetlý, čistý a nenápadný ležiak, presne to, čo od piva "z bulváru" čakáte; Șapte Coline, filtrované a citeľne viac chmelené, pivo z mesta, ktoré sa na etiketu podpísalo siedmimi pahorkami; a Capra Noastră v tulipánovom pohári, kalné, jantárové, s hustou penou a ovocnou, jemne kvasnicovou chuťou belgickej školy, na ktorom bolo tých šesťdesiat dní vo fľaši znať. Štvrté pivo, Ursus Black Grizzly, tmavé a so šiestimi percentami, som si kúpil v obchode a vypil cestou v parku, z plechovky. Bolo sladšie a ťažšie, ako by si augustové popoludnie zaslúžilo. Pivovar, ktorým sa tá pečiatka chváli, desať rokov nestojí. Na pohári od kozy bolo napísané "făcută în Iași", vyrobené v Jasoch, a to platilo. Zo štyroch rumunských pív tak malo len jedno na sebe mesto, v ktorom sa naozaj uvarilo.
