Serpme kahvaltı je tradičný turecký štýl raňajok servírovaný na mnohých malých tanierikoch rozprestretých po celom stole. Teplú časť zvyčajne tvoria vajíčka pripravené ako menemen alebo vyprážané na klobáse sucuk alebo pastırme. Súčasťou hostiny sú aj sladké bodky v podobe medu s hustou smotanou nazývanou kajmak. K jedlu sa podáva čerstvé pečivo ako simit či bazlama a popíja sa silný čierny čaj.
Saç arası je tradičný turecký dezert z mesta Konya pripravovaný z extrémne tenkého cesta, smotanového krému a orechov. Táto sladká špirála sa po upečení prelieva cukrovým sirupom. Servíruje sa vždy čerstvý a horúci.
Sütlaç je tradičný turecký dezert pripravovaný ako jemný krémový ryžový puding. Jeho najznámejšia verzia nazývaná fırın sütlaç sa servíruje v hlinených miskách, po uvarení sa ešte zapeká v rúre. Vďaka tomu získa na povrchu typickú tmavú kôrku s čiernymi pľuzgiermi. Samotný názov v preklade doslova znamená mliečny pokrm. Miestni ho s obľubou konzumujú ako ľahkú bodku na upokojenie žalúdka po ostrých mäsových jedlách.
Simit je tradičné turecké pečivo v tvare kruhu s dierou uprostred, posypané sezamovými semienkami. História simitu siaha až do Osmanskej ríše. Jeho predaj na uliciach sa stal neoddeliteľnou súčasťou tureckej kultúry. Simit sa tradične podáva k tureckému čaju alebo ayranu a často ho dopĺňajú syr, olivy či paradajky. Simit je jedným z najvýraznejších symbolov tureckej kuchyne.
Mevlana pidesi je tradičná turecká špecialita pochádzajúca z mesta Konya. Jedlo patrí do kategórie pide, teda plochého pečiva podobného pizze. Pokrm nesie meno slávneho perzského básnika a filozofa Džaláluddína Rúmího, známeho ako Mevlana, ktorého hrob sa nachádza práve v Konyi.
Yağ somunu je turecký chlieb plnený syrom a prípadne ďalšími náplňami. Je typický pre regionálnu kuchyňu mesta Konya. Názov znamená "mastný chlieb", odkazuje na jeho prípravu s väčším množstvom tuku, ktorý sa nanáša do rozkrojenej chlebovej placky somun. Najčastejšou typicky miestnou náplňou je plesňový syr Konya küflü.
Fırında kuru fasulye sú biele fazule v paradajkovej omáčke pečené v rúre. Tento tradičný pokrm pochádza z tureckej Anatólie, kde sa pôvodne pripravoval v kamenných alebo hlinených peciach na drevo. Dodnes patrí medzi obľúbené turecké domáce špeciality. Základom sú predom namočené biele fazule, paradajkový pretlak alebo čerstvé paradajky, cibuľa a korenie; mäso je voliteľnou zložkou. Pečenie v rúre dodáva jedlu charakteristickú chuť a jemnú konzistenciu. Najčastejšie sa fırında kuru fasulye podávajú s tureckým ryžovým pilafom.
Testi kebabı je regionálna špecialita hrnčiarskeho mesta Avanos. Ide o mäso (jahňacie, hovädzie alebo kuracie), zeleninu a korenie pomaly pečené v uzavretej keramickej nádobe. Tá sa pri servírovaní symbolicky rozbíja priamo pri stole. Testi kebabı je dnes obľúbený po celom Turecku, ale v Avanose si zachováva svoj autentický charakter.
Zerde je tradičný turecký ryžový puding so šafranom. Jeho pôvod siaha až do obdobia Osmanskej ríše. Názov pochádza z perzského slova "zard", ktoré znamená žltý. Na rozdiel od veľmi podobného iránskeho dezertu sholeh zard má zerde tekutejšiu konzistenciu.
Lokum je turecká želé cukrovinka. Ide o malé pružné kocky obalené v jemnom cukre alebo škrobe. Moderná receptúra vznikla v Istanbule koncom 18. storočia, cukrári vtedy začali používať rafinovaný cukor a kukuričný škrob. Vďaka tomu získala sladkosť svoju typickú zamatovú konzistenciu. Luxusné varianty sú plné pražených pistácií a orechov.
