Čo ochutnať v Turecku: typické turecké jedlo a špeciality | stránka 4 z 9
Sigara böreği: turecké vyprážané rolky so syrom
Sigara böreği sú tenké vyprážané rolky z cesta yufka, najčastejšie plnené bielym syrom s petržlenovou vňaťou. V Turecku sa jedávajú na raňajky, k popoludňajšiemu čaju aj večer ako teplé meze k rakı a patria do rozvetvenej rodiny börekov, ktorú pozná aj Balkán a severná Afrika. Samotná cigaretová podoba je však mladšia, ako sa traduje.
Maydanoz salatası: turecký petržlenový šalát
Maydanoz salatası je turecký šalát z jemne nasekaného čerstvého petržlenu, zvyčajne s citrónom, olivovým olejom a melasou z granátového jablka. Jednotnú receptúru nemá - je to skôr rodina petržlenových šalátov, ktorých princíp Turecko zdieľa s Libanonom a Sýriou; na rozdiel od tamojšieho tabbouleh sa však zaobíde bez bulguru. Najčastejšie sa podáva ako súčasť meze a ako svieži sprievod grilovaného mäsa a rýb.
Cacık: tradičný turecký jogurtovo-uhorkový šalát
Cacık je tradičný turecký šalát z hustého jogurtu, čerstvých uhoriek, cesnaku, olivového oleja a byliniek. Podáva sa ako predjedlo, príloha k mäsám alebo ľahká studená polievka. Cacık sa svojím zložením veľmi podobá gréckemu tzatziki, ktoré obsahuje rovnaké základné ingrediencie. Grécke tzatziki však býva výrazne hustejšie.
Tirit: turecký vrstvený pokrm s chlebom a mäsom
Tirit je tradičný anatolský pokrm spájajúci vrstvy staršieho pečiva, silného vývaru, jogurtu a pomaly duseného mäsa. Jeho pôvod tkvie v snahe neplytvať a zužitkovať stvrdnutý chlieb. Za domov tejto špeciality sa považuje turecká Konya.
Cağ kebabı: turecký jahňací kebab
Cağ kebabı je tradičná turecká špecialita z marinovaného jahňacieho mäsa. Tento pokrm sa pripravuje na vodorovnom ražni nad dreveným uhlím, vďaka čomu tuk neodkvapkáva, ale vsakuje sa späť. Mäso tak získava nezameniteľnú dymovú arómu a zostáva vnútri mimoriadne šťavnaté. Kuchár odrezáva opečené plátky priamo na malé kovové ihly nazývané cağ, na ktorých sa jedlo aj servíruje.
Sucuk: tradičná fermentovaná hovädzia klobása
Sucuk je suchá, fermentovaná a silne korenená klobása typická pre tureckú kuchyňu. Má tmavočervenú farbu, pripomína tvrdšiu salámu. Základ tvorí mleté hovädzie mäso s vysokým podielom tuku, špecifickú chuť dodáva veľké množstvo cesnaku, rímska rasca a pálivá paprika.
Konya küflü: ovčí syr, ktorý dozrieva dozelena
Konya küflü peyniri je drobivý plesňový syr z ovčieho mlieka, ktorý v anatólskej Konyi nazývajú jednoducho zeleným syrom. Pleseň sa doň tradične neočkuje - usadí sa sama počas zrenia v chladných pivniciach a za pár mesiacov prerastie celým syrom. Predáva sa na trhoch v kusoch aj rozdrobený a patrí k tureckým raňajkám rovnako ako do zapekaného pečiva.
Erzurum göğermiş: splesnivený vláknitý syr z východného Turecka
Erzurum göğermiş je plesňový syr z východného Turecka. Vzniká z netučného vláknitého syra civil: natrhané vlákna sa osolia, napchajú do uzavretých nádob a v chlade najmenej dva mesiace zrejú, kým medzi nimi sama od seba nevyrastie modrozelená pleseň. Názov znamená "zmodrený"; rovnaký zvyk pozná aj susedný Kars, chránené označenie má však len erzurumská verzia.
Kelle paça: turecká polievka z hlavy a nožičiek
Kelle paça çorbası je tradičná turecká polievka pripravovaná dlhým varením hovädzej hlavy a nožičiek. Má mliečne zakalenú farbu a veľmi výraznú mäsovú chuť. Vďaka vysokému obsahu kolagénu má charakteristickú lepivú konzistenciu. V Turecku nejde o ľahký predkrm, ale o výdatné raňajky alebo liek na opicu.
İşkembe çorbası: turecká biela držková polievka
İşkembe çorbası je biela turecká držková polievka zahustená žĺtkom, múkou a citrónom. Cesnak roztlačený v octe si do nej každý hosť pridáva sám až pri stole. Príbuzné držkové polievky s názvami požičanými z turečtiny varia aj v Bulharsku, Grécku či Rumunsku. V Turecku ju považujú za najspoľahlivejší liek na opicu a najslávnejšie podniky s držkovou polievkou vôbec nezatvárajú.