Pomaranče Jaffa: odroda Shamouti z jafských sadov a exportná značka
Briti ho poznajú z piškótov s pomarančovým želé, ktoré pečú od roku 1927, Fíni z limonády a polovica Balkánu zo srbských sušienok. Meno Jaffa obletelo svet toľkokrát, že ovocie, po ktorom sa to všetko volá, zostalo kdesi vzadu.
Pomaranče Jaffa (hebrejsky: תפוזי יפו) sú odroda Shamouti: sladký pomaranč oválneho tvaru s hrubou, ale ľahko lúpateľnou kôrou a takmer bez kôstok, ktorý sa v polovici 19. storočia objavil v jednom zo sadov pri prístave Jaffa a najslávnejším ovocím izraelskej kuchyne sa stal skôr, než Izrael vôbec existoval.
Čo znamená Jaffa a prečo ju nosí aj španielsky pomaranč
Meno dal plodu prístav, z ktorého debny odplávali do Liverpoolu. Hebrejčina si potom pre pomaranč vymyslela slovo po svojom: tapuz je skratka spojenia tapuach zahav, zlaté jablko, ktorú v tridsiatych rokoch navrhol jeden jazykovedec čítať ako obyčajné slovo - a ľudia ho poslúchli tak dôkladne, že dnes málokto tuší, že vyslovuje skratku. Jaffa dnes ale nie je odroda, ale značka: zemepisné označenie chránené izraelským zákonom, pod ktorým sa predávajú desiatky odrôd citrusov a ktoré izraelská rada pre odbyt citrusov za poplatok požičiava pestovateľom v Španielsku a v Južnej Afrike, aby nálepka nezmizla z európskych regálov v mesiacoch, keď Izrael nezberá úrodu. Pomaranč s nálepkou Jaffa tak nemusel Jaffu vôbec vidieť. Samotný Shamouti je mutáciou staršej miestnej odrody beledi a príbuzné má po celom východnom Stredomorí: v južnom Libanone aj na palestínskom Západnom brehu mu arabsky dodnes hovoria burtuqal Yafa, jafský pomaranč, zatiaľ čo Egypt, dnes najväčší vývozca pomarančov na svete, sadí skôr odrody s inou kôrou aj inou šťavou.
Sady pri Jaffe: od švédskeho botanika k motorovej píle
Prvý, kto si jafský pomaranč zapísal, bol švédsky botanik Fredrik Hasselquist, ktorý sa v Jaffe zastavil okolo roku 1751. V roku 1900 už z prístavu odplávalo na 650 000 debien a sady, arabsky bajarat, zaberali tretinu poľnohospodárskej pôdy kraja. Patrili z veľkej časti arabským pestovateľom, časť držali židovskí osadníci - zber bol dlho jednou z mála vecí, ktoré tu obe komunity robili spoločne. Počas vojny roku 1948 väčšina arabských pestovateľov utiekla alebo bola vyhnaná a ich sady prevzal izraelský štát ako takzvaný majetok neprítomných; pre jednu stranu je pomaranč Jaffa odvtedy značkou štátu, pre druhú pripomienkou domova, o ktorý prišla - o tom píše Kanafáního poviedka Krajina smutných pomarančov aj dokument Eyala Sivana Jaffa, the Orange's Clockwork.
Kôra ako kabát: prečo Shamouti vydržal cestu loďou a prečo sa nehodí na džús
Hlavnou zaujímavosťou pomaranča Jaffa je kôra: hrubá, drsná, a pritom sa olúpe skoro v jednom kuse, ako rukavica. Pod ňou je dužina sladšia než u bežných pomarančov, s hŕstkou kôstok alebo bez nich - a s nápadne málo šťavy. Práve to, čo by mu v továrni na džús zlomilo väz, ho v 19. storočí poslalo do Európy: plod s hrubou šupkou a suchšou dužinou vydržal týždne v lodnom podpalubí. Kto si niekedy v škole lúpal pomaranč nechtami a šťavou pokropil zošit susedovi, ocení, že Shamouti je pomaranč, ktorý sa dá zjesť v bielej košeli. Zberá sa od novembra do júna; jedna poznámka k nálepke: v lete je pomaranč s nápisom Jaffa takmer isto zo Španielska alebo z Južnej Afriky, izraelský Shamouti hľadajte v zime.
Dva pomaranče a dve mandarínky od Damašskej brány
Svoje pomaranče Jaffa som kúpil v Jeruzaleme, na trhu pred Damašskou bránou (pozri Kam na jedlo v Jeruzaleme), kde sa ovocie a zelenina predávajú priamo na ulici pod hradbami. Dva veľké pomaranče a dve mandarínky stáli dohromady 4 ILS (1,20 EUR). Šupka mala svetlejší, žltooranžový odtieň než pomaranče z našich supermarketov a zliezla skoro sama, dužina bola sladká, kôstky žiadne - presne ako sľubuje popis odrody. Mandarínky niesli nálepku Bnei Dror, mošavu v Šaronskej rovine, ktorý na citrusy prešiel v šesťdesiatych rokoch, a boli jediné z celého nákupu, čo ma chuťovo nezaujalo. Pomaranč som zjedol až na brehu Mŕtveho mora: plod, ktorého predkovia jazdili z Jaffy do Liverpoolu, tak prešiel posledné kilometre so mnou a skončil na najnižšom mieste súše na svete.
