Bistro Ti Kabann: plážový stánok so smaženými rezancami vo Flic en Flac
Tam, kam sa chodí hlavne za morom, sa zvyčajne varí podľa jedného vzorca: rýchlo, bez rizika a pre nikoho konkrétneho. V turistických letoviskách si preto na jedlo dávam pozor - a pláž vo Flic en Flac, lemovaná desiatkami stánkov a bistier pre plavcov s uterákom cez plece, mi tú opatrnosť dlho len potvrdzovala. Lenže pár okienok sa z pravidla vymyká a spoznáte ich ľahko: napoludnie sa pred nimi radia miestni.
Ti Kabann je plážový stánok pri ceste, ktorá vedie z Flic en Flac k hotelovej štvrti Wolmar - pár dosiek a plechu s výdajným okienkom, z ktorého sa podáva čínska vetva maurícijskej kuchyne: varené a smažené rezance.
Názov, ktorý nepreháňa
Kreolské ti je skrátené francúzske petit, malý; kabann má zrejme korene vo francúzskom cabane, búda. Názov stánku teda hovorí jednoducho Malá búda - a stavba z dosiek a vlnitého plechu mu dostojí do posledného klinca. Podnik zachádza v úprimnosti ešte ďalej: na Facebooku sa sám uvádza ako boui boui, čo je francúzske označenie pre lacný hostinec bez obrusov a bez ceremónií. Kým cesta za stánkom pokračuje k bránam rezortov vo Wolmare, tu reklama hlási búdu a myslí to vážne. Takú úprimnosť na turistickom pobreží nájdete len ťažko.
Čo sa skladá pri okienku
Ponuka je krátka: rezance varené alebo smažené - mine frit, k tomu knedličky boulettes alebo celé vajce. Veľkú kuchyňu búda nemá, mäso sa preto pripravuje vopred a porcia sa pri okienku len skladá: čerstvo uvarené rezance, orestovaná zelenina a mäso navrch. Smažené rezance so zeleninou a jahňacím stáli 140 MUR (2,80 EUR), variant s kuracím o dvadsať rupií menej, teda 120 MUR (2,40 EUR).
Kadiaľ k búde, ktorú mapy nepoznajú
Na Mapách Google Ti Kabann nehľadajte - stánok na nich buď chýba, alebo špendlík ukazuje vedľa. Odrezaný od sveta pritom nie je: profil na Facebooku má, len navigácia vás k okienku nedovedie. Spoľahlivejšie je vybrať sa pešo po ceste popri pláži z Flic en Flac smerom na Wolmar a obzerať sa po výdajnom okienku otočenom do cesty - a po hlúčiku ľudí pred ním. Najlepší čas je poludnie, keď si po rezance chodia miestni: radu sledovať, kam si chodia po jedlo oni, opakuje kdejaký sprievodca po maurícijskom street foode - aj ja. Rad je tu najstarší recenzný systém a ako jediný sa nedá kúpiť.
Objednáva sa po francúzsky a platí sa len v hotovosti - obsluha iný jazyk nevie, dalo sa s ňou však dohodnúť. Kto chce rezance porovnávať, nájde ich aj v centre letoviska v bistre Nam Wah Snack; o kus ďalej na pláži zasa vydáva placky farata stánok Farata Aka Vinoda. Ďalšie adresy zhŕňa sekcia Kam na jedlo vo Flic en Flac.
Papierový tanier s výhľadom na more
Smažené rezance so zeleninou a jahňacím som zjedol priamo pri stánku, z papierového taniera plastovou vidličkou a s morom za chrbtom. Zelenina si aj po orestovaní držala chrumkavosť a jahňacie bolo ochutené výraznejšie, ako by som od skladanej porcie čakal; na pomery plážového okienka výborné jedlo. Porcia stála 140 MUR (2,80 EUR). Pri okienku jedli hlavne miestni, hovorilo sa po francúzsky a po kreolsky a ja som nerozumel takmer ničomu. Spokojnosť sa tu však dala čítať z očí aj bez slovníka.
