Rhumerie de Chamarel: exkurzia a degustácia v liehovare na Mauríciu
Do liehovaru sa chodí kvôli jednej scéne: stroj chytí steblo trstiny, rozdrví ho a von tečie šťava, z ktorej bude rum. Ja som prišiel v decembri a linka na drvenie stála - odstavená, otvorená, práve sa čistila. Dôvod som zistil až neskôr: trstina sa tu zbiera od júla do decembra a liehovar, ktorý páli len z čerstvej šťavy, na konci sezóny nemá čo lisovať.
Rhumerie de Chamarel je rodinný liehovar v horách na juhozápade Maurícia, ktorý robí rum výhradne zo šťavy vlastnej cukrovej trstiny a celú výrobu od poľa po pohárik otvoril návštevníkom. Kotly v ten deň bežali, sprievodca tiež, a ôsmim pohárikom na konci prehliadky odstavená drvička neprekážala.
Po kom je Chamarel pomenovaný a kto tu páli rum
Chamarel je predovšetkým dedina a značka si od nej názov len požičala. Dedina ho má po francúzskych bratoch de Chazal de Chamarel, ktorí tu koncom 18. storočia dostali pozemky. Charles-Antoine na nich skúšal trstinu, bavlnu, kávu aj indigo, nič z toho sa mu neoplatilo, a v roku 1815 sa natrvalo vrátil do Francúzska. Liehovar tak nesie meno muža, ktorému sa na Mauríciu ako plantážnikovi nedarilo - marketingové oddelenie by si na etiketu vybralo iný životopis, lenže dedina sa nikoho nepýtala.
Samotný liehovar je o dve storočia mladší. Rodina Couacaudovcov kúpila v roku 1996 panstvo Domaine de l'Exil, 220 hektárov trstiny vo výške tristo metrov nad morom, a rum z nej začala páliť až v roku 2008: trstina tu rástla dvanásť rokov predtým, než vznikol prvý destilát. Lenivosť to nebola. Rum z čerstvej trstinovej šťavy bol na ostrove dlho zakázaný a zákon ho povolil až v roku 2006 - prečo, vysvetľuje článok o maurícijskom rume. Chamarel je teda jeden z najmladších liehovarov Maurícia a jeden z mála, ktoré si trstinu pestujú samy; väčšina ostrovného rumu vzniká z melasy. Areál navrhoval maurícijský architekt tak, aby doň od začiatku patrili aj návštevníci: drevo, kameň a voda namiesto plechovej haly. Exkurzie s degustáciou ponúka na ostrove aj Labourdonnais na severe, Saint Aubin na juhu či cukrovarnícke múzeum L'Aventure du Sucre. V Chamarele je však pole aj pohárik na jednom pozemku.
Z poľa do lisu za štyri hodiny
Cukrová trstina sa v Chamarele zbiera ručne a pole sa pred zberom nevypaľuje. Narezané steblá musia byť do štyroch hodín v lise, inak šťava začne kvasiť sama a svieža vôňa po tráve, kvôli ktorej sa to všetko robí, je preč. Tie štyri hodiny sú dôvod, prečo liehovar stojí uprostred vlastných polí, a nie pri prístave. Šťava skvasí, destiluje sa v medených kotloch aj v kolóne a časť destilátu ide do dubových sudov, kde v tropickom teple zreje rýchlejšie ako v Európe. Princíp pozná každý, kto niekedy viezol kvas z vlastných sliviek do pálenice: páli sa to, čo si človek dopestoval, a ovocie má byť v pohári cítiť. Tu namiesto sliviek cítiť trstinu.
Prehliadka kopíruje poradie výroby: sprievodca so skupinkou sa zastaví pri lise, pri kvasných tankoch aj pri kotloch, pri každom kroku vysvetlí, čo sa práve deje, a dá sa vyspovedať. Končí sa pri dlhom stole s fľašami. Degustácia je v cene vstupenky; vyzreté rumy a rumy dozrievajúce v rôznych typoch sudov sa nalievajú za príplatok. V areáli je firemná predajňa a reštaurácia L'Alchimiste, otvorená cez obed. Cenník sa mení a rôzne zdroje uvádzajú rôzne sumy, preto si ho pred cestou overte. Autobus do Chamarelu chodí, lenže zriedka; väčšina ľudí prichádza taxíkom alebo požičaným autom a spojí liehovar s farebnými dunami a vodopádom, ktoré sú neďaleko.
Osem pohárikov na konci sezóny
V Chamarele som si prešiel liehovar s malou skupinkou a sprievodcom, ktorý pri odstavenej drvičke vysvetľoval, čo by tu počas sezóny hučalo. Na konci stálo v rade osem vzoriek: biely rum, vyzretý rum, rum s vanilkou, rum so zmesou korenia a štyri likéry - vanilkový, kávový, kokosový a mandarínkový. Biely voňal po čerstvej trstine, vyzretý zjemnel a pribral vanilku a drevo zo suda, likéry mali menej alkoholu a viac cukru a kávový z nich vyčnieval. Za príplatok 100, 200 alebo 300 MUR (2 - 6 EUR) sa nalievali prémiové vyzreté rumy z rôznych sudov. V predajni vyšiel základný rad asi o tretinu lacnejšie ako v supermarketoch Winners, prémiové fľaše stáli rovnako. Vstupenka stála 450 MUR (9 EUR) a prehliadka s degustáciou zabrala niečo medzi hodinou a dvoma. Muž, po ktorom je tu všetko pomenované, to s trstinou na tomto kopci vzdal a odišiel. Dve storočia po ňom z nej tu tečie rum - a v decembri, keď je po zbere, aj voda na umytie drvičky.
Rhumerie de Chamarel
