Čerstvý kokos: šťava a mäso z mladého orecha
Prázdny kokos sa na Mauríciu nevyhadzuje. Keď ho dopijete, vraciate sa s ním k stánku, kde vám ho predajca pred chvíľou otvoril, a on ho bez slova vezme, položí na klát a niekoľkými sekmi mačety rozpolí. Z toho, čo ste pokladali za obal, vykrojí biele mäso a z úlomku škrupiny urobí lyžičku. Jeden nákup, dve dejstvá.
Čerstvý kokos (po francúzsky: coco tendre) je mladý zelený plod kokosovníka, zrezaný v polovici zrenia, keď je vnútri hlavne číra šťava a len tenká vrstva mäkkej dužiny - na plážach a tržniciach ho maurícijská kuchyňa predáva ako nápoj, ktorý sa po vypití mení na jedlo.
Strašidlo, ktoré dalo kokosu názov
Tri jamky na vrchu škrupiny vyzerajú ako tvár a názov plodu dali ľudia, ktorí sa tej tváre báli. Portugalskí moreplavci ho začali nazývať podľa coca, strašidla, ktorým sa v Portugalsku strašili deti; kronikár João de Barros to zapísal v roku 1563 a z jeho coco je anglické coconut aj náš kokos. Hinduisti vidia v tých istých troch jamkách oči boha Šivu a kokos rozbíjajú v chráme ako obetinu, ktorá podľa ľudového výkladu nahradila krvavú obetu; maurícijskí hinduisti ním zdobia aj cavadee, konštrukcie nesené pri pútiach. Tá istá tvár, dvakrát inak prečítaná. Pitie šťavy z narezaného orecha je pritom spoločné pre celé trópy: India, Srí Lanka so svojím oranžovým thambili, Filipíny s buko, brazílske pláže. Maurícijské je na tom nanajvýš to druhé dejstvo s mačetou a lyžičkou zo škrupiny - a aj to má spoločné so Seychelami; na Réunione sa mladý kokos volá rovnako, coco tendre.
Odkiaľ kokosy na Maurícius priplávajú
Pohľadnicový ostrov s palmou nad každou plážou si kokosy dováža z Madagaskaru. V októbri 2007 priplávali prvé dva kontajnery s 38 000 orechmi a dovozca plánoval do konca roka tristotisíc - vlastné palmy na dopyt stánkov nestačia a Madagaskar je bližšie ako Srí Lanka, odkiaľ sa vozilo predtým. Kokosovník tu vlastne ani nie je doma: francúzske pramene ho pripisujú prvým holandským osadníkom, ktorí ho priviezli spolu s cukrovou trstinou, a presnejší dátum neuvádza nikto. Ani prezývka strom života, ktorú sprievodcovia vydávajú za maurícijský folklór, tu nevznikla - na Filipínach je to puno ng buhay a používa ho aj tamojší kokosový úrad, v Indonézii pohon kehidupan, a znamená to všade to isté: strom, z ktorého sa zužitkuje každá časť. Maurícius si len požičal vetu, ktorú hovorí celý tropický pás.
Voda, mlieko a vek orecha
Rozhoduje vek. Čerstvý kokos na pitie sa zbiera v šiestom až siedmom mesiaci, keď má v sebe okolo pol litra šťavy a dužinu tenkú a poddajnú ako želé. Zrelý kokos je k mladému asi ako sušený hrach k hrášku zo struku: rovnaký názov, iná potravina. A tá biela tekutina, ktorú si väčšina ľudí pod slovom kokos predstaví, v orechu vôbec netečie - kokosové mlieko vzniká až zo zrelej dužiny, ktorá sa nastrúha, obarí a vylisuje, a na Mauríciu sa leje do karí alebo do dezertu sagoo au lait. Z mladého kokosu vyteká voda: číra a bohatá na draslík. Zelený a žltý orech na jednom stánku bývajú spravidla len dve odrody toho istého plodu.
Pije sa na pláži, z orecha, ktorý predajca práve zosekal z palmy, slamkou alebo rovno z otvoru, a potom príde návrat po mäso. Cenu určuje pláž, nie orech: na južnom pobreží a na tržniciach platia miestni pár desiatok rupií, v turistických zátokách na severe stovku, a ten rozdiel je najvyššia prirážka, akú na ostrove zaplatíte za tú istú vec. Zdravotná povesť kokosovej vody má jeden pravdivý základ - je to izotonický nápoj s elektrolytmi - a veľa legiend navrch: antibakteriálne zázraky a chudnutie pochádzajú z blogov a historku o tom, že sa počas vojny v Tichomorí kvapkala raneným do žíl namiesto plazmy, overovatelia faktov výslovne odmietajú. Po popoludní na slnku funguje aj bez legiend.
Dve dejstvá na pláži Flic en Flac
Ja som kokos kupoval na stánku priamo na pláži vo Flic en Flac, pri hromade zelených orechov, nad ktorou viseli strapce banánov a v kúte čakali ananásy; predajca v modrom tričku otvoril orech dvoma sekmi a zastrčil doň papierovú slamku s bodkami. Šťava bola číra ako voda a chutila príjemne, skôr pripomínala vodu s niečím navyše ako kokos. Potom som sa vrátil. Mäso, ktoré mi z rozpoleného orecha vyrezal, som si odnášal v igelitovom vrecku: mäkké, šťavnaté a chuťou najbližšie mladým vlašským orechom - so sušeným kokosom to nemá nič spoločné. Delikatesa, ktorú žiadne vrecúško strúhaného kokosu neprezradí. Za obe dejstvá sa platí raz, hneď pri prvom seknutí: 100 MUR (2 EUR).
