Švajčiarske víno
Zo sto fliaš švajčiarskeho vína opustí krajinu zhruba jedna. Zvyšok Švajčiari vypijú sami - vychádza to na približne tridsaťpäť litrov na obyvateľa ročne - a keďže im vlastná úroda nestačí, dovezú si k nej takmer dvakrát toľko cudzieho.
Švajčiarske víno je teda vzácnosťou z donútenia: biele predovšetkým z odrody Chasselas, červené z rulandského modrého, dopestované na terasách nad jazerami - a mimo Švajčiarska ho takmer nikde nekúpite. Svetu ho neupierajú naschvál. Len sa naň nedostane.
Chasselas: odroda, ktorú vo Valais nazývajú Fendant
Bielym vínam vládne Chasselas - odroda, ktorú svet takmer nepozná, pretože všade inde hrá vedľajšiu úlohu: vo Francúzsku drží apelácia Pouilly-sur-Loire posledných pár desiatok hektárov v tieni slávnejších francúzskych vín, v Nemecku nesie meno Gutedel bez veľkej kariéry. Sprievodcovia o nej dlho rozprávali, že priputovala z Egypta alebo z Konštantínopolu; genetici obe legendy poslali do archívu (stolová réva, ktorú dnes pestuje vinárske Turecko, je celkom iná odroda) a kolísku Chasselas hľadajú na brehoch Ženevského jazera - odroda je zrejme doma presne tam, kde sa dnes aj vypije. Vo Valais sa to isté víno predáva pod menom Fendant a to meno sa dá nahmatať: zrelá bobuľa sa má medzi prstami rozpoliť (po francúzsky fendre) tak, aby z nej nevystrekla šťava. Máloktorá odroda sa volá podľa toho, ako praská.
Čo prezradila DNA o najstaršej odrode Valais
Najstaršou červenou chlúbou krajiny je Cornalin z Valais, doložený už v roku 1313 - vtedy však pod menom Rouge du Pays, "víno krajiny". Na zvučnejší Cornalin ho dal premenovať až v roku 1972 miestny enológ, ktorému sa starý názov zdal málo predajný. Nové meno sa ujalo, istota pôvodu vydržala len do prvej analýzy DNA: Cornalin je kríženec dvoch odrôd z Aostského údolia - v rodnom Taliansku medzitým vyhynul a prežil len v emigrácii, na svahoch Valais. Švajčiari však vedia šľachtiť aj sami: červené odrody Gamaret a Garanoir vzišli v roku 1970 z výskumnej stanice pri Ženevskom jazere - a zostali, ako inak, hlavne doma.
Prečo švajčiarske víno nezoženiete a k čomu ho piť
Mizivý vývoz má prozaické vysvetlenie: svahy. Vinice sa tu lepia na terasy - tie v Lavaux nad Ženevským jazerom, dnes na zozname UNESCO, sa vrstvia od stredoveku - a na väčšinu z nich nevyjde žiadny stroj, takže sa celý rok pracuje rukami. Fľaša poriadneho Chasselas preto začína niekde na dvanástich frankoch a priemerné vinárstvo je také malé, že úrodu predá okoliu skôr, ako by vyplnilo prvý vývozný formulár - ako moravský vinár, ktorý najlepší ročník predá rovno z vínnej pivnice a na pulty obchodov sa nikdy nedostane.
Pije sa mladý, chladený a najčastejšie k syru: Chasselas je tradičný spoločník fondue aj raclette, pretože jeho jemná kyslinka odľahčuje roztavené švajčiarske syry.
Deväť frankov za Grand Cru
Moje švajčiarske víno bol biely Yvorne Grand Cru z vaudskej oblasti Chablais, teda Chasselas, kúpený počas krátkeho pobytu v krajine; aplikácia Vivino ho radila medzi 25 najlepších švajčiarskych vín z tejto odrody. Bolo ľahké a suché, s jemnou kyslinkou a minerálnou bodkou na konci - víno, ktoré neprekáža ani jedlu, ani druhému poháru. Fľaša stála 9 CHF (9 EUR), teda menej, než sa poriadny Chasselas zvyčajne vôbec predáva.
