Trh Alexandru cel Bun, Jasy: tržnica pre miestnych
Rumunčina má pre trh aj pre námestie jedno slovo, piață, a kto v Jasoch povie, že ide na piață, môže mieriť za kapustou aj na demonštráciu. Ja som mieril za kapustou. Najmenší stánok, aký som tam našiel, tvorili dve debničky položené na zemi: v jednej viničové listy vo vrecúškach, v druhej zväzky sušených byliniek, a nad nimi pani v šatke, ktorá ich urovnávala so starostlivosťou klenotníka.
Trh Alexandru cel Bun (rumunsky: Piața Alexandru cel Bun) je najväčšia tržnica v Jasoch - takmer hektár stánkov v obytnej štvrti mimo centra, kam sa chodí nakupovať, nie pozerať, a kde sa rumunská kuchyňa ukazuje v surovinách skôr, ako ju niekto uvarí. Tržnice v Barcelone alebo vo Valencii si človek pamätá roky. Táto slúži výhradne miestnym a turista je tu hosť, ktorého nikto nečakal.
Názov po kniežati, stánky zo sedemdesiatych rokov
Názov trhu sľubuje viac histórie, ako jej to miesto naozaj má. Alexandru cel Bun, Alexander Dobrý, vládol Moldavskému kniežatstvu vyše tridsať rokov, sídlil v Suceave a v roku 1408 vydal listinu, ktorou dal obchodné privilégiá kupcom zo Ľvova. Tá listina je zároveň najstaršou zachovanou zmienkou o Jasoch vôbec: mesto sa v písomnostiach prvý raz objavuje skôr ako zastávka na obchodnej ceste než ako čokoľvek iné. Trh s kniežacím názvom je oproti tomu mladík: štvrť Alexandru cel Bun vyrástla ako sídlisko v druhej polovici šesťdesiatych rokov a tržnicu v nej otvorili v roku 1970. Kto hľadá starý trh, nájde ho v centre: Hala Centrală stojí od roku 1873 na železnej konštrukcii z dielne Gustava Eiffela. Alexandru cel Bun jej konkuruje rozlohou a počtom stánkov: mestská správa ich eviduje vyše štyristo.
Sud s kapustou, sud s uhorkami
Od návštevy Pobaltia ma fascinuje, koľkými spôsobmi sa dá kvasiť zelenina, a v Jasoch som prvý raz videl nakladané celé hlávky kapusty. Nie nakrájané, ale celé, natesno v drevenom sude, hlúbom nahor. Celé hlávky sa kvasia kvôli listom: každý z nich je budúci obal na sarmale, plnené závitky, ktoré Rumunsko zaraďuje medzi národné jedlá. Hlávky kvasia na sarmu aj Srbi vo Vojvodine a Bulhari, takže bulharská kuchyňa by sa nad sudom v Jasoch nepozastavila. Menšie, jemnejšie sarmale sa v rumunskej časti historického regiónu Moldavsko balia do viničových listov, ktoré sa v lete predávajú čerstvé a na zimu nasolené, a práve tie ležali v debničke u panej v šatke. Ďalší sud patril uhorkám. Rumunská kvasená uhorka, castravete murat, sedí v čistom soľnom náleve, ocot do nej nepatrí, a je to teda presne to, čo u nás na moravskom Valašsku nazývame kvašák. Maďarská kuchyňa kvasí letné uhorky na slnku s krajcom chleba v pohári, rumunská ich nechá na slnku bez chleba, len s kôprom a cesnakom. Murături, kvasená zelenina na celú zimu, sa zakladajú okolo sviatku svätého Dumitru koncom októbra, keď je už chladno a kvasenie beží pomaly.
Do suda ide hrubá soľ bez jódu, pretože jód kvasenie brzdí. Pridá sa kôpor, saturejka, pár kukuričných zŕn, plátok duly a hlavne chren. Chren drží kapustu aj uhorky chrumkavé a stráži hladinu proti plesni, preto ho na trhu predávajú po kilách, čerstvo vykopaný a umytý, a pre pohodlnejších aj olúpaný.
Orechy, zemiaky so psom a hala so syrmi
Koniec augusta je v župe Iași začiatok orechovej sezóny; župa má vlastné registrované odrody vlašských orechov z obcí Miroslava a Deleni. Na schode sedel muž v klobúku a lúpal ich zo zelených šupiek rovno do debničky, takže zákazník dostal orech taký čerstvý, že čerstvejší už byť nemôže. Zemiaky vo vreciach o kus ďalej strážil hnedý pes, jeden z túlavých psov, ktorých je v Rumunsku stále dosť, a bol to jediný zamestnanec trhu, ktorý ma celý čas sledoval.
Uprostred tržnice stojí presklená klimatizovaná hala s mliečnymi výrobkami, kde na pultoch ležia bochníky syrov od výrobcov z okolitých dedín; dnes si pri nich zákazník môže cez QR kód na stánku overiť, odkiaľ syr pochádza. Čo sa oplatí vedieť pred nákupom: zákon vyhradzuje drobným pestovateľom najmenej štyridsať percent miest a stánok s ceduľkou producător je ten, kde kapustu kvasil človek, ktorý ju aj dopestoval.
Bez jediného lei pri sude s uhorkami
Celé Jasy sa dali prejsť bez jediného lei v hotovosti: všade inde brali kartu a ja som si na to zvykol tak, že som na trh Alexandru cel Bun (pozri Kam na jedlo v Jasoch) prišiel s prázdnou peňaženkou. Terminály sa na rumunské trhy pomaly dostávajú a v Jasoch ich niektoré stánky už majú, sud s kvasenými uhorkami k nim však nepatril. Bol to jediný okamih za celú návštevu, keď mi hotovosť chýbala: kvašák zo suda, na pohľad presne taký, aký poznám z Valašska, a ja som naň nemal ani jeden lei. Na trh pomenovaný po mužovi, ktorý dal Jasom prvé obchodné privilégiá, som tak prišiel ako človek, ktorý nemohol obchodovať.
