Tavern Yerevan: arménska kuchyňa s hudbou a kultúrnym programom
V kuchyni jednej jerevanskej reštaurácie rastie strom. Žiadny kvetináč pri vchode: kmeň vyrastá z podlahy medzi nerezovými pultmi a cez presklenú stenu naň vidno aj zvonku. Pobočka Riverside pri rieke Hrazdan ho pri stavbe nechala stáť a kuchyňu postavila okolo neho - a ja som sa naň pozeral dlhšie ako na jedálny lístok.
Tavern Yerevan (arménsky: Պանդոկ Երևան) je sieť reštaurácií v Jerevane, ktoré k tradičnej arménskej kuchyni pridávajú večerný program: živú hudbu, tanec a pri rieke aj oheň. Pobočiek je viac a rovnaký názov neznamená rovnaký večer.
Šašlik pri kine a názov podľa mesta
Názov si podnik vybral tak, aby ho prečítal každý: tavern je krčma, Jerevan je mesto a arménsky nápis Պանդոկ Երևան znamená to isté, len slovom pandok, hostinec. Zakladateľ Davit Jeremjan sa tým názvom prihlásil k mestu skôr, než mu v ňom čokoľvek patrilo. V roku 2001 si požičal od sestry pár sto dolárov a predával šašlik zo stánku pri kine Rossia; prvú tavernu otvoril v roku 2006 na ulici Movsesa Chorenaciho a stolov v nej vraj bolo od začiatku málo. Z tej jednej krčmy je dnes skupina Yeremyan Projects s viac ako desiatkou značiek, medzi nimi aj reštaurácia Lavash.
Tri adresy pod jednou ceduľou
Riverside na Isakovovej triede je najmladšia, otvorili ju v roku 2018, a zároveň najväčšia: stovky miest, väčšinou v záhrade pri rieke, kde je v lete o čosi znesiteľnejšie ako v centre. Turistov sem zablúdi málo, zato Arméni tu oslavujú; hostia medzi stolmi boli ten večer oblečení ako na svadbu. Je to moja druhá najobľúbenejšia reštaurácia v Jerevane, hneď po Lavashi, a tá so stromom v kuchyni.
Tavern Yerevan Riverside
Khorenatsi je tá úplne prvá, z roku 2006, a podľa toho aj vyzerá: tehlová stena, drevené trámy, kapela hrá vnútri medzi stolmi. Jedálny lístok má iný ako Riverside a kuchyňu o stupeň jednoduchšiu, stále však veľmi dobrú. Amiryan stojí v centre kúsok od Námestia republiky, je z troch pobočiek najviac na očiach a bez rezervácie sa do nej večer nedostanete - skúšal som to.
Tavern Yerevan Khorenatsi
Tavern Yerevan Amiryan
Čo sa hrá k večeri a koľko stojí výhľad
Večera s kapelou nie je v Jerevane vynález tejto siete; hrá sa aj v Pandoku Yerevan alebo v sále hotela Ani a folklórny súbor vo veľkej reštaurácii tu nikoho neprekvapí. Rozdiel je v rozsahu. V Khorenatsi to znamená arménske ľudové piesne so spevom a nástrojmi, medzi ktorými nechýba duduk z marhuľového dreva; na Amiryane sa ľudové piesne hrajú každý večer okrem nedele. V Riverside stojí v záhrade veľké pódium a program trvá niekoľko hodín: koncertná úprava filmových melódií, arménska popová speváčka a po zotmení predstavenie, v ktorom sa stretáva divadlo, scénický tanec a oheň. Pred posledným blokom sa dvadsať minút nosia na javisko rekvizity a lepšie vystúpenie som v reštaurácii nikdy nevidel.
Za program sa v Riverside platí, a to spôsobom, aký som inde nezažil: poplatok je za stôl, nie za osobu, a riadi sa výhľadom na pódium. Najlepší stôl stojí 4 000 AMD (9,60 EUR), bočný 2 000 AMD (4,80 EUR) a stôl s najhorším výhľadom 1 000 AMD (2,40 EUR); vo štyroch sa suma delí na štvrtiny. K útrate sa navyše ako všade v meste automaticky priráta desať percent za obsluhu, z poplatku za program sa však neráta. S drinkom v ruke sa ostatne dá stáť priamo pred pódiom, takže lacný stôl je skôr miesto na odloženie tašky. V Khorenatsi ani na Amiryane sa za hudbu neplatí nič. Rezervácia: do Riverside som prišiel naslepo a sám a po chvíli vyjednávania (išlo skôr o jazyk ako o miesto) ma posadili, hoci bolo takmer plno; na Amiryane bez nej neuspejete, v Khorenatsi cez týždeň zrejme netreba.
Tjvjik pri rieke a putuk z prvého radu
Do Riverside som dorazil cestou z degustácií brandy Ararat a Noy, ktoré stoja kúsok odtiaľ. Dal som si hovädzí tjvjik a šalát z aveluku, oboje bez jedinej chyby, a k tomu koktail Tres Belle: gin, čerstvo lisovaná šťava z granátových jabĺk, malinový sirup a limetka. Prinesú ho pod skleneným poklopom plným dymu, na podnose s okvetnými lístkami, a čašník ho odkryje až pri stole, takže prvý dúšok ide nosom. Chuťovo je to sladkokyslá vec, v ktorej granátové jablko drží kyslú linku proti sirupu a dym zostane na skle dlhšie ako v nápoji. Vyšiel na 4 000 AMD (9,60 EUR) a za tú šou aj chuť je to slušná cena.
V Khorenatsi som sedel v stredu, sála bola až na pár stolov prázdna a program sa mal o chvíľu začať, takže som si presadol rovno do prvého radu. Polievka putuk bola skvelá, teľacia khashlama tiež, a kapela hrala pre niekoľko stolov rovnako ako pre plnú sálu. Na Amiryan, tretiu adresu s rovnakou ceduľou, ma bez rezervácie nepustili - bolo plno.
