Tržnica GUM: jerevanská krytá tržnica so sovietskym názvom
Kto pozná GUM z Moskvy, má pred očami presklený palác na Červenom námestí a v zime klzisko pred vchodom. Jerevanský GUM stojí ďaleko na juhu pod Araratom a predáva sušené marhule, syr z hlineného hrnca a štiav zapletený do vrkoča. Spoločné majú tri písmená.
Tržnica GUM (arménsky: ԳՈՒՄ շուկա) je krytá tržnica v centre Jerevanu na ulici Movsesa Chorenaciho, kde sa pod jednou strechou schádza väčšina toho, čo arménska kuchyňa suší, nakladá a necháva zrieť.
Prečo sa jerevanská tržnica volá ako moskovský obchodný dom
Skratka GUM znamenala v Sovietskom zväze Gosudarstvennyj universaľnyj magazin, štátny univerzálny obchod: tak v roku 1921 na Leninov pokyn premenovali obchodné rady na Červenom námestí. Čítanie Glavnyj, hlavný, sa ujalo až po prestavbe v päťdesiatych rokoch a moskovský dom ho dnes používa v reklame, takže ani v Moskve sa nezhodnú, čo prvé písmeno znamená. V Jerevane stál podľa dostupných prameňov štátny obchodný dom GUM presne tam, kde je dnes tržnica: po rozpade Sovietskeho zväzu zavrel, do budovy sa nasťahovali predajcovia potravín a názov zostal visieť nad vchodom. Miestne weby občas tvrdia, že sa trh volá len podľa susedného obchodu; obe verzie sa aspoň zhodnú na tom, že názov je požičaný. Sprievodcovia k tomu s obľubou dodávajú, že ostatné GUMy po roku 1991 zanikli a jerevanský prežil. Nie je to pravda. Moskovský predáva ďalej a minský takisto nikto nezavrel. Prežili všetky; jerevanský je len jediný, z ktorého sa namiesto obchodného domu stala tržnica.
Krytý trh mal Jerevan aj predtým a inde. Krytú tržnicu pak šuka, doslova uzavretý trh na triede Mashtots, otvorili v roku 1952; je chránenou pamiatkou a dnes je vnútri nákupné centrum, časť predajcov vraj prešla práve na GUM. Najstaršia ani úradne najväčšia jerevanská tržnica GUM nie je, nech si cestovateľské weby píšu čokoľvek; z centra sa však chodí nakupovať sem. Otvára denne okolo ôsmej ráno a o šiestej večer zatvára.
Čo sa na GUM predáva: marhule, sujukh a syr z hlineného hrnca
Predná časť haly patrí sušenému a kandizovanému ovociu, orechom a koreniu. Nad pultmi visí sujukh, po starom nazývaný sharots: polovice vlašských orechov navlečené na niti a opakovane namáčané do zahustenej hroznovej šťavy s múkou, škoricou, klinčekmi a kardamómom, potom desať až dvanásť dní sušené na slnku. Je to pochúťka celého južného Kaukazu: gruzínska čurčchela sa robí bez korenia a s tuhším obalom, Gruzínsko ju v roku 2011 zapísalo ako svoje typické jedlo a Arménsko má na svojom zozname nehmotného dedičstva aspoň sladký sharots z Ashtaraku. Vedľa ležia sušené arménske marhule, ovocie, ktoré nesie Arménsko v latinskom názve, aj keď väčšinu sušených marhúľ sveta dnes dodáva turecká Malatya. Ceduľky pri orechoch uvádzali 6 500 až 8 000 AMD (15,20 - 18,80 EUR) za kilo, a keďže sa tu takmer všetko predáva na váhu, oplatí sa opýtať sa na cenu skôr, ako predavač nasype: sušený tovar váži viac, ako by človek podľa objemu hádal.
Ďalej v hale sú pulty s mäsom, rybami a syrmi. Tu stoja hlinené hrnce s horats panir, doslova zakopaným syrom: nasolený syr sa zmieša s horskými bylinkami, napchá sa do nádoby, utesní a nechá sa mesiace zrieť v zemi, každý kraj trochu inak; v Kurdistane zreje podobný motal v ovčej koži. Kúsok ďalej visí basturma, sušené hovädzie mäso v paste zo senovky gréckej, a stoja tégliky s nakladanou zeleninou od ružovej kapusty cez cesnak po malé cibuľky v červenom náleve - basturmu má Arménsko spoločnú s celým bývalým osmanským priestorom, syr v hlinenom hrnci robí po svojom.
V posledných uličkách visia sušené bylinky na čaj, s divou mätou na čele, a vrkoče aveluku, divého štiavu, ktorý sa suší zapletený ako vlasy a pred varením sa namáča cez noc. U nás sa doma sušil na novinách lipový kvet; tu sa sušia celé stráne a zapletajú sa do vrkočov, aby sa dali zavesiť na hák.
Ako sa na GUM nakupuje
Predavači pozývajú na ochutnávku a nič za to nechcú; rovnako to funguje v Tbilisi a na ďalších kaukazských trhoch. Ceny sú pod úrovňou supermarketov, platí sa však v hotovosti: keď som tam bol, kartu neprijímal nikto, a hoci sa odvtedy terminály v Jerevane rozšírili, na trh sa ide bezpečnejšie s dramami vo vrecku. Najlepšie je prísť dopoludnia, keď sú stánky plné.
Tridsaťsedem stupňov medzi stánkami
Na GUM som prišiel v deň, keď bolo v Jerevane okolo 37 stupňov, a do ochutnávania exotických vecí sa mi veľmi nechcelo; hala aspoň dávala tieň. Prešiel som ju celú, od kandizovaného ovocia zabaleného v celofáne po hrniec so syrom, v ktorom trčala lyžica. Kvôli horúčave som si nekúpil nič, čaj z divej mäty som si napokon priviezol balený, za 680 AMD (1,60 EUR) za 35 gramov (pozri Čo si priviezť z Arménska). Aj tak je to najlacnejšia prehliadka arménskej kuchyne, akú Jerevan ponúka: vstup zadarmo, ochutnávka takisto. Horats panir som nechal na nabudúce. Syr, ktorý vydržal mesiace pod zemou, na mňa pár rokov počká.
GUM Market
