Satini pomme d'amour: maurícijské paradajkové čatní
Satini pomme d'amour je maurícijské paradajkové čatní - surová, čerstvá, najemno nakrájaná zmes paradajky, cibule, koriandra a chilli, ktorú maurícijská kuchyňa pridáva takmer ku každému jedlu. Nevarí sa ani nezavára - stačí nôž, miska a desať minút. Len ten názov je dlhší ako príprava.
Prečo paradajku nazývajú jablkom lásky
Pomme d'amour, doslova jablko lásky, nie je maurícijský výmysel, ale kus starej francúzštiny, ktorý na ostrove zamrzol v čase. Keď paradajka v 16. storočí dorazila do Európy, slovo tomate ešte neexistovalo - v Taliansku novinku nazývali zlatým jablkom, vo Francúzsku sa ujalo jablko lásky. Slovo tomate potom starý názov vytlačilo takmer všade; prežil len na juhu Francúzska a v kolóniách. Na Mauríciu paradajke hovoria pomme d'amour dodnes - malý ostrov uchoval kus starej francúzštiny lepšie ako Francúzsko samo, kde dnes to isté slovné spojenie znamená kandizované jablko z púte.
Chatni, chatini, chutney a čatní
Druhá polovica názvu prišla z opačnej strany zemegule. Satini je kreolská podoba slova chutney - Briti si ho v Indii prepísali z hindského chatni a na Maurícius ho v 19. storočí priviezli indickí zmluvní robotníci aj s receptami; miestny zápis kolíše medzi satini a chatini. Satini je na ostrove celá rodina: koriandrové satini cotomili, baklažánové satini brinzel, kokosové satini coco.
Z čoho sa satini robí a k čomu ho podávajú
Receptúra je krátka a nekompromisná: zrelé paradajky, cibuľa, čerstvý koriander, soľ, olej - a chilli s cesnakom, bez ktorých by to na Mauríciu nikto satini nenazval. Všetko je surové a najemno - vyzerá to takmer ako náš paradajkový šalát s cibuľou, len nakrájaný tak drobno, že sa dá naberať plackou. Podáva sa ku všetkému, čo sa na ostrove jedáva: k roti, k dholl puri, k briani aj ku gâteaux piments, z ktorých si Maurícijčania robia aj vlastný šalát. Jedno pravidlo však platí: satini sa nerobí do zásoby. Paradajky púšťajú vodu, takže sa mieša čerstvé tesne pred jedlom - čo sa nezje, to sa neodkladá.
Miska vedľa misky
Svoje prvé satini som na Mauríciu dostal ako prílohu - vedľa neho stála ďalšia miska so sladkým šalátom z manga a liči a ja som ochutnával striedavo z oboch, lyžicu z jednej, lyžicu z druhej. Paradajky chladili, cibuľa štípala v nose a chilli nastúpilo, až keď som prestal dávať pozor; tak si tú chuť vybavujem, hoci za presné poradie by som ruku do ohňa nedal. Odvtedy beriem satini hlavne ako protihráča: k mastnému a korenistému jedlu studená, kyslá a pálivá miska. Na jedlo, ktoré je celý život len prílohou, je vlastný článok celkom slušná kariéra.
