Čo ochutnať v Barcelone
Barcelona je hlavné mesto Katalánska a druhé najväčšie mesto Španielska. Pri stole je však oveľa viac katalánska ako španielska. Namiesto košíka pečiva vám tu na stôl prinesú chlieb potretý paradajkou, pred nedeľným obedom sa chodí na vermút a na sviatok svätého Štefana sa pečú kanelóny. Sangriu a paellu, pravdaže, zoženiete tiež, najmä v uliciach, ktorými prúdia turisti - katalánska kuchyňa na nich nečaká a žije si vlastným rytmom o pár blokov ďalej.
Tržnice v Barcelone
Tento vlastný rytmus vidno najlepšie na tržniciach - krytú halu s rybami, zeleninou a barom na dopoludňajšie jedlo má takmer každá barcelonská štvrť. Prvá zmienka o stánku s mäsom na mieste dnešnej tržnice La Boqueria pochádza už z roku 1217. Názov dostala podľa kláštora Sant Josep, ktorý tu stál až do požiaru v roku 1835; kryté haly vyrástli po roku 1840 a oficiálne sa tržnica dodnes volá Mercat de Sant Josep. Bránou z La Rambly dnes prejde viac návštevníkov ako Sagradou Famíliou a z trhu pre miestnych sa z veľkej časti stala atrakcia. Kto chce nakupovať v pokoji, má poruke Mercat de Santa Caterina s farebnou zvlnenou strechou alebo Mercat de Sant Antoni, pred ktorým sa v nedeľu predávajú staré knihy.
V baroch na tržniciach pretrváva esmorzar de forquilla, "raňajky s vidličkou": trhovníci a robotníci, ktorí od skorého rána vykladali tovar, potrebovali dopoludnia poriadne teplé jedlo - držky, tresku, fazuľu s klobásou. Bary barcelonských tržníc v tejto tradícii pokračujú a katalánske weby o nej píšu ako o miestnej odpovedi na globalizovaný brunch.
Vermuteríe, xampanyerie a granjes
"Fer el vermut", dať si vermút, je v Barcelone víkendový rituál: pohárik z pípy, oliva, sódovka zo sifónu a k tomu pár tapas alebo konzerva. Podrobne o ňom píšem v článku o španielskej hodine na vermút - Barcelona patrí k mestám, kde ho berú najvážnejšie, a bodega Quimet & Quimet vo štvrti Poble Sec čapuje vermút už vyše sto rokov.
Cava sa rodí v Penedès, južne od mesta, a po katalánsky ju dlho nazývali xampany. Barcelona si pre ňu vymyslela vlastný typ podniku: xampanyeriu, bar na šumivé víno a tapas. Tú najslávnejšiu, El Xampanyet hneď vedľa Picassovho múzea vo štvrti Born, otvorila rodina Esteve v roku 1929 a ľahké šumivé víno rovnakého mena v nej tečie dodnes.
Pivo má Barcelona vlastné: Estrella Damm založili v meste v roku 1876 dvaja bratranci z Alsaska, ktorí sem utiekli po prusko-francúzskej vojne - odtiaľ nemecky znejúci názov katalánskeho piva. Dnes sa varí v susednom El Prat de Llobregat a v roku 2026 oslavuje 150 rokov; viac v článku o španielskom pive. Len nerátajte s tapou zadarmo ako v Granade, v Barcelone sa za jedlo k pivu platí.
A potom sú tu granjes, mliečne bary. Ulička Carrer Petritxol v gotickej štvrti je ich plná: Granja Dulcinea od roku 1941, Granja La Pallaresa od roku 1947. Objednáva sa suís, hustá horúca čokoláda s kopcom šľahačky, a k nej churros na namáčanie. Kakao má mesto v krvi - ColaCao, prášok, ktorý pozná každé španielske dieťa, vznikol v roku 1946 v barcelonskej štvrti Gràcia. A keď je horúco, sú tu orxaterie: orxata je nápoj z Valencie, do Barcelony ju však pred sto rokmi priniesli prisťahovalci z juhu. La Valenciana ju nalieva od roku 1910, Sirvent od roku 1928.
Čo ochutnať v Barcelone
- Bomba de la Barceloneta. Vyprážaná zemiaková guľa plnená mäsom, podávaná s aioli a pikantnou omáčkou. Vznikla v 50. rokoch v bare La Cova Fumada v prístavnej štvrti Barceloneta a je jednou z mála tapas, ktoré si Barcelona vymyslela sama.
- Bikini. Hrianka so šunkou a syrom, súčasť španielskych raňajok. Pomenovanie má podľa barcelonskej tanečnej sály Sala Bikini: za Franca cudzie názvy jedál neboli vítané, francúzsky croque-monsieur sa tu preto predával ako "domáci sendvič" a hostia ho začali volať podľa podniku.
- Canelons. Kanelóny plnené pečeným mäsom a zapečené s bešamelom. Do Barcelony ich koncom 18. storočia priniesli talianski kuchári meštianskych domácností; dnes sú katalánskym jedlom na sviatok Sant Esteve 26. decembra.
- Pa amb tomàquet. Chlieb potretý paradajkou, cesnakom, soľou a olivovým olejom. Vymyslel ho katalánsky vidiek v 19. storočí, v barcelonských reštauráciách však funguje ako samozrejmá príloha ku všetkému.
- Crema catalana. Žĺtkový krém s karamelizovanou kôrkou, doložený v katalánskych kuchárskych knihách už v 14. storočí; tradične sa jedáva na sviatok svätého Jozefa 19. marca. Je celokatalánska, v Barcelone ju však majú na každom jedálnom lístku.
- Botifarra amb mongetes. Katalánska klobása s bielou fazuľou, často označovaná za národné jedlo Katalánska. Barcelonská špecialita to nie je, v tradičných reštauráciách mesta však patrí k istotám.
- Esqueixada. Studený šalát z natrhanej solenej tresky, paradajok a cibule - katalánska letná klasika, ktorú má na jedálnom lístku takmer každý tradičný barcelonský podnik.
- Mel i mató. Čerstvý syr s medom, dezert spätý s pútnickým Montserratom kúsok za mestom; syr mató spomína už stredoveká kuchárska kniha Sent Soví.
- Calçots. Pečená jarná cibuľka s omáčkou romesco. Domov má vo Vallse pri Tarragone, od januára do marca ju však ponúkajú aj barcelonské reštaurácie - a na poriadnu calçotadu vyrážajú Barcelončania za mesto.
- … a ďalšie desiatky španielskych jedál zo zoznamu: Čo ochutnať v Španielsku.
Kto má na Barcelonu len pár dní, stihne to podstatné: dopoludnia tržnicu, napoludnie vermút, popoludní granju a večer katalánsku klasiku. Presne v tomto poradí mesto žije.
Užite si jedlo v Barcelone!
Cava: španielske šumivé víno, ktoré sa nesmie volať šampanské
Cava je španielske šumivé víno, ktoré získava bublinky druhým kvasením priamo vo fľaši, rovnako ako šampanské - len z katalánskych odrôd Macabeu, Xarel·lo a Parellada a pod menom, ktoré znamená pivnicu. Takmer všetka cava vzniká v Penedès okolo mestečka Sant Sadurní d'Anoia. Popri histórii a spore o meno článok prináša aj fľašu Mestres Visol Gran Reserva z Alicante.