Zerde je tradičný turecký ryžový puding so šafranom. Jeho pôvod siaha až do obdobia Osmanskej ríše. Názov pochádza z perzského slova "zard", ktoré znamená žltý. Na rozdiel od veľmi podobného iránskeho dezertu sholeh zard má zerde tekutejšiu konzistenciu.
Lokum je turecká želé cukrovinka. Ide o malé pružné kocky obalené v jemnom cukre alebo škrobe. Moderná receptúra vznikla v Istanbule koncom 18. storočia, cukrári vtedy začali používať rafinovaný cukor a kukuričný škrob. Vďaka tomu získala sladkosť svoju typickú zamatovú konzistenciu. Luxusné varianty sú plné pražených pistácií a orechov.
Tulumba je sladký dezert z vyprážaného odpaľovaného cesta, ktoré sa namáča do studeného cukrového sirupu. Vizuálne pripomína malé zlatisté valčeky s ryhovaním podobné španielskym churros. Táto pochúťka pôvodom z Osmanskej ríše je dnes populárna v Turecku, na Balkáne aj Blízkom východe.
Katmer je tradičný turecký dezert tvorený tenkým cestom, pistáciami a hustou smotanou kajmak. Táto sladká pochúťka sa na rozdiel od baklavy pripravuje vždy čerstvá. Servíruje sa ihneď po upečení nakrájaný na menšie kúsky. Na vyváženie intenzívnej sladkosti sa často dopĺňa pohárom studeného mlieka alebo silným čajom.
Konya höşmerim je sýty krémový dezert typický pre strednú Anatóliu. Na rozdiel od zrnitej syrovej verzie známej vo zvyšku Turecka má tento variant hladkú konzistenciu a tmavšiu karamelovú farbu. Špecifickú chuť mu dodáva dôkladné praženie múky na rozpustenom kajmaku a masle. Najlepšie chutí ešte teplý, tradične sa podáva posypaný drvenými pistáciami alebo vlašskými orechmi.
Kavala kurabiyesi sú tradičné turecké mandľové sušienky z mesta Kavala, dnes ležiaceho v severnom Grécku. Pripravujú sa z múky, masla, mandlí, práškového a vanilkového cukru, pričom ich typickým tvarom je polmesiac. Po upečení sa ešte teplé obaľujú v práškovom cukre. Sú ideálne ku káve alebo čaju.
Acıbadem je typická turecká mandľová sušienka. Pochádza z Osmanskej ríše, pravdepodobne z oblasti Istanbulu, prvé doložené zmienky o sušienke siahajú do 18. storočia. Acıbadem sa tradične podávajú s tureckým čajom alebo kávou, ochutnať ich možno v mnohých tureckých cukrárňach alebo pekárňach.
Macun şekeri je tradičná turecká cukrovinka pripomínajúca lízanku. Ide o hustú a ťahavú karamelovú pastu namotanú na drevenej špajdli. Táto mäkká hmota sa v ústach pomaly rozpúšťa a pritom uvoľňuje intenzívne bylinné aj ovocné tóny. Sladkosť údajne vznikla v 16. storočí ako liek pre matku sultána Sulejmana.
İrmik helvası je tradičný turecký dezert pripravovaný z krupice, masla, cukru, mlieka a píniových orieškov. Sladkosť pripomína skôr teplú a hustú kašu než klasickú suchú halvu zo sezamovej pasty. V Turecku má tento dezert silný spoločenský význam, pripravuje sa napríklad pri narodení dieťaťa či úmrtí v rodine.
Sholeh zard je tradičný iránsky dezert pripravovaný z ryže, šafranu, cukru a ružovej vody. Zaujme žiarivo žltou farbou. Sholeh zard má hlboké korene v perzskej histórii, je úzko spojený s náboženskými a slávnostnými príležitosťami ako ramadán, svadba či iránsky Nový rok. Pre mňa je to jeden z mojich najobľúbenejších iránskych dezertov.
